„Kto kráča energicky a vedomý si cieľa,
ovláda svoj osud takmer úplne.“
Milan Rastislav Štefánik

Nemecký národ ako ponížený porazený druhej svetovej vojny si necháva na tvár dávať stále hrubšiu a hrubšiu masku zvrátenej politickej korektnosti. Obrovské finančné náklady vynaložené na podporu Izraela. Doslova držanie huby pri zločinoch multikulturalizmu. Počas roka neustále implantovanie nekonečnej hanby pri spomienkach na holokaust. Od Nemca počuť zhnusenie len keď si vypije, inak Nemci fungujú ako poslušné ovečky a vzor zdochýňajúceho západu. Niet divu, že v takomto chorom ovzduší si prídu na svoje aj vyznávači ružovej.

V nemeckých školách počas hier tzv. vymieňania úloh sú žiaci vystavovaní k plnej akceptácii adopcii detí homosexuálnymi pármi. Študijný materiál, ktorého obsah aj s prekladom si môžu silnejšie žalúdky pozrieť v článku blogera Gleba Chesnokova, je dôkazom toho, v akom štádiu rozkladu sa nachádza západná Európa.

Najnovšie včera v Berlíne odhalili „pomník homosexuálom zabitých nacistami“. Jedná sa o 4 metre vysokú pamätnú dosku, ktorá sa výstižne nachádza pri zoologickej záhrade neďaleko hlavného kultového pamätníka holokaustu. Pre podčiarknutie zvrátenosti (alebo žeby legitimizácii zábijania?) je vo výške očí medzera s obrazovkou, ktorá ukazuje videoprojekciu dvoch bozkávajúcich sa mužov.

Táto videoprojekcia sa pri schvaľovaní ale stretla s kritikou. Nie však kvôli nechutnej zvrátenosti takto propagovaného obrazu, ale kvôli tomu, že pomník ignoruje lesby. Každé dva roky sa teda budú striedať bozkávajúci sa muži a ženy.

Výstavbu pamätníka schválil nemecký parlament v decembri 2003 a federálna vláda na ňu vyčlenila 600 000 eur. Návrhármi pamätníka sú Dán Michael Elmgreen a Nór Ingar Dragset. Akciu zastrešuje nemecké ministerstvo kultúry, ktoré by slovo kultúra malo používať výlučne v úvodzovkách.

Správa SITA uvádza: „Odhaduje sa, že do koncentračných táborov poslali 5 000 až 15 000 gayov. Na odeve museli mať pripnutý ružový trojuholník a väčšina z nich zomrela na hlad, choroby, zneužívanie alebo mučenie.“

Čísla ozaj zaujímavé. Ak by sme ich porovnali s počtom nemeckých obetí vo vojne, najskôr by sme dospeli k záveru, že tieto ružové trojuholníky utrpeli v porovnaní s normálnymi ľuďmi oveľa nižšie straty.

Otázne tiež je, či nový pamätník je postavený aj pre Ernesta Röhma – homosexuála, ktorý spočiatku velil nacistickým SA-mannom a počas noci dlhých nožov bol prichytený v posteli s mladými SA-mannmi, ktorých zneužíval. SA vybudované Ernestom Röhmom hralo kľúčovú úlohu pri ťažkých začiatkoch nacistickej strany.

Tak či onak, v Nemecku začína byť riadne horúco. Otázkou zostáva len, kedy frustrovaní Nemci už nánosy masiek politickej korektnosti neunesú a zrazu ich kolektívne strhnú. Potom len v Nemecku bude ozaj horúco a homosexuálom až pekelne. Ak by nemecký národ z tohto bordelu nepovstal, môžeme začať pestovať ruže na jeho pohreb.