„Kto rozhodol spor bez vypočutia druhej strany, nebol spravodlivý, aj keby rozhodol spravodlivo.“
Seneca

Na minulotýždňovom rokovaní staromestských poslancov sa hlasovalo aj o návrhu z dielne samozvaných intelektuálov z OKS pomenovať námestie v Bratislave po bývalom americkom prezidentovi Ronaldovi Reaganovi. Návrh napokon neprešiel, oponenti argumentovali tým, že je nepísaným zvykom pomenúvať ulice a námestia až od piateho výročia smrti osoby. Jednalo sa o polozabudnutý parčík, ktorý sa sotva dá nazvať námestím, nad Námestím slobody, ohraničený ulicami Štefanovičova a Žilinská. Jeho dominantou je mimochodom ešte stále socha zakladateľa Komunistickej strany Mareka Čulena, ktorú by určite bolo na mieste nahradiť. Určite však nie kontroverzným Reaganom!

Ronald Reagan bol prezidentom Spojených štátov v období od roku 1981 do 1989. Pôvodným povolaním bol herec, relatívne populárny, čo mu pomohlo k neskoršej priazni voličov. Kolegom v Republikánskej strane tiež vyhovovala jeho minulosť, keďže Reagan bol zvyknutý presvedčivo zahrať to, čo mal napísané v scenári. Republikáni si jeho lojalitu oťukali v dvoch obdobiach ako guvernéra Kalifornie, a prišli k záveru, že by určite bol dostatočne poslušným prezidentom. A tak sa aj stalo.

Samotný Reagan nebol typom oslnivého a silného štátnika a svojou rétorikou a lacným humorom pripomína súčasného prezidenta USA Busha. Jeho najznámejším programom bol celosvetový boj proti komunizmu, ktorý v USA nemal praktické opodstatnenie, ale Reagan rád prijal kompetencie „svetového policajta“ a iniciatívne sa podujal vykonávať spravodlivosť v takmer všetkých svetových sporoch. Bezhlavo dotoval a podporoval protikomunistické hnutia kdekoľvek na svete.

Tento štýl zahraničnej politiky spôsobil vo svete mnohé problémy, s ktorými v súčasnosti zápasí Stredný východ. Reagan totiž podporoval režim Talibanu v Afganistane v boji proti Sovietskemu zväzu, ale aj Saddáma Husajna a je vecou verejnou, že materiál na biologické a chemické zbrane, ktoré boli testované na kurdskom obyvateľstve v Iraku v roku 1988, pochádzajú práve z dodávok od USA. Pripomeniem, že spomínaný masaker z roku 1988 a údajná prítomnosť biologických a chemických zbraní v Iraku je hlavnou zámienkou súčasnej invázie.

Banda pseudointelektuálov z Občiansko-konzervatívnej strany, ktorá netají svoj obdiv k politike a vojenským expanziám Izraela a Spojených štátov, argumentuje tým, že práve Reagan bol hlavným faktorom pádu Železnej opony v Európe a poslom mieru a demokracie v Československu. Histórie a vtedajších pomerov znalý človek si pri takomto zdôvodnení musí klopať prstom na čelo. Je úplnou samozrejmosťou, že slová adresované Spojenými štátmi Sovietskemu zväzu mali v čase Studenej vojny menšiu než nulovú autoritu a odozvu. Ak sa niekto zaslúžil o pád komunistických strán v Európe, tak to bola v prvom rade vtedajšia hlava ZSSR Michail Gorbačov, ktorý svojím vyhlásením, že ZSSR nebude vojensky zasahovať proti prevratom vo viacerých európskych krajinách s komunistickou diktatúrou a svojou politikou tzv. „perestrojky“ naštartoval rozpad ZSSR a pád komunistických strán v ňom. Reagan celý proces ani len neurýchlil.

Skutočný výsledok Reaganovej domácej a zahraničnej politiky je okrem obrovskej nestability na Blízkom východe rozmach pretekov v zbrojení, stačí len spomenúť projekt „Hviezdne vojny“, a svojou tzv. „Reaganomikou“ uštedril svojej vlasti hneď na začiatku svojho vládnutia hospodársku recesiu (1981 – 1982), po ktorej síce nasledoval dlhodobý ekonomický nárast, ale aj tak vláda hospodárila s rekordným deficitom verejných financií, ktorý ešte navŕšil jeho nástupca Bush starší. (Jediný americký prezident v novodobej histórii, ktorý dokázal hospodáriť bez deficitu, bol Bill Clinton.)

Po skončení Reaganovho obdobia v Bielom dome mu diagnostikovali Alzheimerovú chorobu spôsobujúcu demenciu, ktorej podľahol v roku 2004 po vyše desaťročí vo veku 93 rokov.