Z útržkovitých informácií, ktoré vieme o prípade v Devínskej Novej Vsi, sa môžeme pokúsiť zostaviť profil hlavného aktéra, pričom zistíme, že konal takmer plne racionálne.

Kauza Svätoplukovej sochy v tejto uhorkovej sezóne pokračuje aj naďalej absurdným vývojom.

Na tlačovej besede Sulík (SaS) povedal, že expertná komisia má posúdiť historickú a umeleckú rovinu. Je tu však aj politická rovina – osadenie sochy tesne pred voľbami, ktoré Sulík považuje za účelové, zároveň však avizoval, že to nebude kritériom pri jeho rozhodovaní. „Záverečná správa expertnej komisie, to bude to dôležité pre mňa,“ povedal Sulík.

Je krátko po voľbách a už sa začína s prvou ideologickou previerkou, čo napokon na Slovensku nie je nič nové. Objektom previerky má byť Svätoplukova socha na bratislavskom hrade. Ak by nešlo znevažovanie symbolu slovenskej štátnosti, mohlo by to celé byť chápané ako sranda.

K iniciatíve pána Sulíka na komisionálne posúdenie kvality Svätoplukovej sochy, z hľadiska historického, umeleckého, ideologicko-politického (a tuším, že aj z triedneho), by som chcel poukázať na niekoľko skutočností.

Podľa wikipedie Svätopluk (? - 894) bol najprv kniežaťom Nitrianskeho kniežatstva a Rastislavovým spoluvládcom, od roku 871 – 894 tretím a najvýznamnejším panovníkom Veľkej Moravy, na ktorej žili moravskí a nitrianski Sloveni, naši predkovia, teda starí Slováci. Pochádzal z dynastie Mojmírovcov, bol synovcom kniežaťa Rastislava, ktorý pochádzal niekde z dnešného Slovenska. V roku 870 stal sa krstným otcom Arnulfovho syna, ktorý dostal meno Zventibold a neskôr bol vládcom Lotrinska – s touto udalosťou sa preto spája lotrinský erb s dvojramenným krížom.

Strana Richarda Sulíka Sloboda a Solidarita čoraz viac začína písať podobný príbeh úspechu, pádu a sklamania ako nie tak dávno Aliancia nového občana (ANO) Pavla Ruska. Čosi naznačovala už kandidátka, kde chýbajúcich odborníkov suploval kvalitný populistický marketing.

V sobotu si občania SR mali možnosť zvoliť zástupcov do Národnej rady Slovenskej republiky. Masmédiá, ktoré sú spravidla vyhranené pravicovo a celý čas útočili na koalíciu SMER-SD, SNS, ĽS-HZDS, zohrali tak ako vždy rozhodujúcu úlohu pre celé voľby. Do parlamentu sa dostali tieto strany: SMER-SD, SDKÚ-DS, SaS, KDH, Most-Híd a SNS.

V sobotu občania SR volia svojich reprezentantov do parlamentu. Demokracia ako taká je známa svojou nekvalitou. Demokratická vláda je výsledkom kompromisov niekoľkých strán, za ktorými stoja záujmové skupiny. Tie strany sú zas výsledkom kompromisov pri rozhodovaní ich voličov.

Krachujúce SDKÚ-DS, ktoré sa snaží posledných voličských zúfalcov nahnať len témou emancipácie nepeknej staršej pani, sa ocitlo v trápnom probléme. Iveta Radičová, novopečená predsedkyňa tohto „audítorského“ zoskupenia, sa objavila na bilborde so sloganom „S ľuďmi pre ľudí“.

Poslanci za SDKÚ-DS Tatiana Rosová, Pavol Frešo a Katarína Cibulková podali pred pár týždňami do parlamentu návrh na novelu Trestného zákona, ktorá by sprísnila postih za týranie zvierat. Tento návrh bol minulý týždeň v NR SR posunutý do druhého čítania, čo SDKÚ-DS vidí ako „nádej pre týrané zvieratá“. Nakoľko súčasná právna úprava týrania zvierat nie je celkom uspokojivá, sprvoti som túto iniciatívu vnímal pozitívne, hoci som si uvedomoval, že SDKÚ-DS ide zrejme viac o predvolebný populizmus, než ako o ideály. Niekto môže povedať: populizmus, nepopulizmus, podstatné je, že prejde dobrá vec – i v tom spočíva výhoda demokracie. O tom, že to nie je tento prípad, som sa presvedčil po prezretí si návrhu zákona.

Náhodou som zasurfoval na oficiálny web strany SDKÚ-DS. Keď už som bol tam, nahliadol som do fotogalérie. Zo strohých zopár udalostí ma hneď zaujal „Deň obetí holokaustu a rasového násilia“. Nahliadol som dnu a takmer slzivé tváre elít „Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie“. Na chvíľu som sa zamyslel nad tým, akú výšku má politické úročenie, keď emócie, spomienky, súcit, pomoc a žiaľ smeruje tým košér šesťcípovým smerom.

Predseda SDKÚ-DS dnes oznámil, že nebude kandidovať v najbližších parlamentných voľbách. Zdôvodnil to čisto formálne, myslí si, že volebná kampaň by mala byť o ľuďoch a o ich problémoch, a tiež je presvedčený, že tým prispeje k stmeleniu demokratickej opozície. V oboch má síce pravdu, ale každému je jasné, že hlavným dôvodom jeho odchodu je podozrenie zo spreneverenia peňazí, ktoré v posledných dňoch vyťahovala Ficova vláda. Čo bude ďalej?

Kontroverzný podnikateľ Alojz Hlina – niečo ako folklóristickejší Dzurinda – v sobotu spojil politickú opozíciu. Predsedovia SDKÚ-DS, KDH, SaS, SMK, Most-Híd, OKS – to všetko v sobotu na námestí SNP v Bratislave. Tváre opozície pritiahli úbohé množstvo ľudí. Odhady sú od niekoľkých stoviek po jeden tisíc.

Štvrtková diskusia o poslaneckej imunite na akademickej pôde bola poznačená vajíčkovým útokom voči poslancovi NR SR. Študentská časť Akademického senátu Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave usporiadala verejnú diskusiu „O poslaneckej imunite“. Ako hlavní aktéri diskusie sa zúčastnili politilóg SAV Juraj Marušiak, občiansky aktivista za okresanie poslaneckej imunity gymnazista Adam Kurta a z poslancov si trúfol nekonvenčný Jozef M. Rydlo.

Slota s Rafajom predložili do parlamentu návrh tzv. „vlasteneckého zákona“. Podľa jeho ustanovení sa v školách na začiatku každého týždňa má hrať štátna hymna, vlastenectvo sa má dostať do školských osnov, v triedach škôl má byť štátny znak, zástava, text hymny a preambuly Ústavy SR. Niektorí verejní činitelia a dokonca mladí občania pri prvom preberaní občianskeho preukazu by mali skladať prísahu vernosti Slovenskej republike, kde by sa zaväzovali „na svoju česť“ na „vernosť a oddanosť Slovenskej republike, jej ústavným zásadám a jej demokratickému zriadeniu“ ako aj k tomu, že budú „mať v prirodzenej úcte štátne symboly“. Tento návrh je absurdný, z viacerých dôvodov.

Pri sobotňajších voľbách do VÚC nenastalo veľa prekvapení. Slovensko akurát čakalo na informáciu, v akom pomere budú najbližšie roky hrabať pravica s ľavicou. Starým farizejským ksichtom, ktoré vylepia pred voľbami Slovensko s bilbordmi, na ktorých sa tvária, ako im na ľuďoch záleží, sa podarilo zmobilizovať len 22,9 % všetkých oprávnených voličov.

Na stránkach Slovenskej pospolitosti a Autonómnych nacionalistov bola zverejnená výzva k národnej mobilizácii proti cigánskej kriminalite a teroru, ktorá sa má uskutočniť 8. augusta o 13:00 hod. pred obecným úradom v Šarišských Michaľanoch. Podnetom sa stal prepad dvoch Cigánov, pri ktorom prišiel obyvateľ Šarišských Michalian o oko.

Vo štvrtok začal a včera predčasne skončil 13. ročník festivalu Bažant Pohoda. Totiž krátko pred 16. hodinou sa zrútil stan nad tretím najväčším pódiom festivalu, O2 aréna. Táto tragédia si zatiaľ oficiálne vyžiadala jeden ľudský život – 29-ročný Piešťanec. Traja z ťažko zranených sú v hlbokej kóme. Potvrdil to riaditeľ trenčianskej nemocnice Rudolf Lintner. Celkovo hospitalizovali 52 osôb, povedal na večernom brífingu Jaroslav Vidan, šéf lekárov, ktorí zabezpečovali na Pohode lekársku starostlivosť. Celá tragédia sa odohrala behom približne dvadsiatich sekúnd počas koncertu formácie AMO & United Flavour. Návštevníkov privalili konštrukcie i stanová plachta. Ľudia boli zaliati krvou. Nastala obrovská panika. Prítomní začali pomáhať. Mnohí ďalší začali z festivalu masovo odchádzať.

Študenta Daniela Tupého zabili na petržalskom Tyršovom nábreží pred viac ako tri a pol rokom. Z prvotných nejasných informácií sa čoskoro zrodila rôznymi skupinami presadzovaná verzia o tom, že Daniel sa stal obeťou útoku neonacistov, pretože mal dlhé vlasy – a ako bolo často doplňované, gitaru na chrbte. Táto verzia udalostí sa čoskoro stala takmer dogmou a postupne ju prevzali politicky korektné masmédiá. Organizovali sa rôzne akcie, akcie „proti násiliu“ a „rasizmu“, bola odhalená pamätná tabuľa „na protest akademickej obce proti neonacizmu, rasizmu a intolerancii“, vyrástol 6-metrový pamätník „obetiam rasizmu a neonacizmu“. Celý prípad sa však pomaly chýli ku koncu. Nad údajnými vrahmi v utorok prvostupňový súd vyriekol verdikt: sú podľa neho nevinní. Médiá píšu, že celá kauza je uzavretá. Ako to vyzerá v retrospektíve?

V sobotu 6. júna sme mali možnosť si zvoliť do Európskeho parlamentu (správnejšie snáď Parlamentu Európskej únie) 13 poslancov z celkového počtu 785. Taký počet totižto proporčne vychádza pre Slovenskú republiku.

Hlasovania sa zúčastnilo mizerných 19,63 percenta voličov, čo je len o niečo viac ako pred piatimi rokmi, kedy k urnám prišlo 17 percent voličov.

Popri ekonomických kauzách okolo SNS vznikajú aj morálne kauzy okolo jej predsedu Jána Slotu. Ten podľa služobného hlásenia policajtky ju mal niekoľkokrát vulgárne označovať za vaginálny otvor. Detaily jej hlásenia priniesol denník SME (pozri dole).

Celý incident začal tak, že policajtka z Úradu na ochranu ústavných činiteľov nechcela pustiť šoféra predsedu SNS Jána Slotu do garáže Národnej rady SR, pretože nemal príslušné povolenie a neviezol ani žiadneho poslanca. Postupovala podľa zákona. Intervenovať musel teda samotný Slota.

14. apríla sa ťažké mechanizmy zahryzli do budovy Parku kultúry a oddychu (PKO) v Bratislave s tým, že ju idú zbúrať. Investor tak začal napĺňať to, na čo mal od mesta už niekoľko rokov platné povolenie a ktoré malo už 19. apríla vypršať. Krátko na to sa pred PKO zišla početná skupina politikov, poslancov, poriadkových síl a desiatky novinárov.

V mojom poslednom článku pod názvom Pôjdem voliť!, ktorý bol uverejnený na stránke Slovenského Hnutia Obrody, som verejne vyjadril svoj názor a postoj k otázke druhého kola volieb prezidenta Slovenskej republiky. Jednoducho a priamo som skonštatoval, že pre mňa nebude druhé kolo volieb prezidenta voľbou ZA, ale voľbou PROTI. Žiaľ, aj to sa niekedy stáva a musím to prijať ako fakt, ktorý život prináša.

21. marca sa Alžbeta Stropková z Cestíc (okres Košice-okolie) s dcérou Valériou vybrala na nákupy do Košíc. Po nákupe tesne predpoludním kráčali k autobusovej zastávke pri nákupnom centre. Vtedy jej jeden z organizovanej skupiny mladých Cigánov zozadu schmatol kabelku.

Stále si vravím, že politici nás nemôžu prekvapiť, ale oni silou-mocou presviedčajú svoje okolie o opaku. Tentokrát perlil bývalý minister Miroslav Jureňa, ktorý pri návrhu zákona o reklame vyhlásil: „S alkoholom sú spojené určité hodnoty, na ktoré by sme aj my ako národ mohli byť hrdí.“ Nad tými určitými hodnotami by sa dalo dlho premýšľať a ešte dlhšie hľadať výsledok. A budovať na tom národnú hrdosť? Azda sme klesli až tak nízko? Samozrejme, keď všetkých slovenských velikánov označíme pojmom „fašista“, tak nám okrem alkoholu zrejme nič iné neostáva.

V celkovo nudnej atmosfére prezidentských volieb došlo aspoň k malému okoreneniu. V nedeľnej relácii TA3 V politike došlo k prezidentskému duelu medzi oboma kandidátmi. Po jej skončení si Radičová žoviálne začala podávať ruky s prítomným publikom. Jeden zhruba 23-ročný mladík jej podať ruku odmietol. „Vy mi nedávate ruku?“ spýtala sa prekvapená Radičová. Mladíkovi pritom nešlo o hygienický preukaz, ale slušne odpovedal: „S vašimi názormi nesúhlasím.“

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Viera Tomanová znovu vytiahla nápad, že peniaze ľudí, ktorí sa rozhodnú vystúpiť z II. piliera, by mali ísť na súkromné účty sporiteľov, aby sa mohli následne rozhodnúť ako peniaze využiť. Treba si uvedomiť, že ľudia, ktorí sa nechali zlanáriť do II. piliera aj napriek tomu, že to bolo pre nich nevýhodné, majú väčšinou nižší inteligenčný kvocient a z toho prameniace nižšie vzdelanie a zárobkovo nezaujímavé zamestnanie. Z toho vyplýva aj nižšia zodpovednosť za plánovanie a tendencia uspokojovať aktuálne potreby a neschopnosť (zároveň nemožnosť) šetriť.

Odídenec z ĽS-HZDS Tibor Mikuš po 13 mesiacoch pôsobenia ako nezávislý poslanec ohlásil v Trnave vznik nového politického subjektu s názvom Nová demokracia.

S tým predstavil aj základné atribúty, ideologické a programové smerovanie strany. Pozrime sa na ne bližšie.

Na Slovensku už viac ako mesiac platíme eurom a ľudia si na to pomaly zvykajú. V televízii, na stránkach novín a časopisov, bilbordoch, internete a v ďalších médiách však stále vídať rôznu propagáciu eura – prvky tzv. „eurokampane“. Mnohým ľuďom sa pozdáva a treba povedať, že nie je spracovaná najhoršie. Málokto si však pritom uvedomuje, že štát nemá iné peniaze než tie, ktoré vezme občanom. Preto je dôležité, aby verejné financie boli využívané čo najefektívnejšie. Stalo sa tak v prípade eurokampane?