„Krivdy sa často dopúšťa tiež ten, kto niečo nerobí, nie len ten, kto niečo robí.“
Marcus Aurelius

Nosnou časťou multikulturalistickej ideológie je vízia farebného sveta, kde vedľa seba v harmónii žijú bieli, čierni, žltí... Hoci sa to zatiaľ v praxi nikde na svete nepodarilo uskutočniť a vývoj, vrátane posledných parížskych nepokojov, nás stále presviedča o utopickosti tejto vízie, teraz si ukážeme, že aj keby harmónia a „svetový mier“ nastali, bude len otázkou času, kedy tá proklamovaná pestrofarebnosť zanikne v jednej prevažne tmavej mase. Netreba byť Jamesom Watsonom – nositeľom nobelovej ceny za genetiku, aby sme vedeli, čo pri rasovom miešaní vzniká: keď si uvedomíme recesívnosť bielych génov a kvantitatívnu prevahu nebielych, tak výsledný produkt rasového miešania by bola premena ľudstva na prevažne tmavú masu. Je otázne či toto ľudia naozaj chcú.

Možno si poviete, že v multikultúrnej spoločnosti nie je povinnosť sa rasovo miešať. Nie, to ozaj nie je. A dokonca je dokázané, že ľudia preferujú ako partnerov príslušníkov vlastnej rasy, dokonca často vlastnej rasovej podskupiny. Avšak sú aj výnimky, ktoré sa v istom percente vyskytujú a to nezávisle na vytýčenej línii rasovej homogenity predkov. A keďže rasové miešanie je proces nezvratný, tak je len otázkou niekoľkých generácií, kedy rasové miešanie a najmä jeho následky pohltia celú spoločnosť.

Pät sociálno-psychologických typov bielych v medzirasových vzťahoch

Pri individuálnom skúmaní medzirasových vzťahov z psychologicko-sociálneho hľadiska môžeme rozdeliť bielych ľudí v medzirasových vzťahoch do týchto hlavných skupín:

• Túžba po prestíži: najčastejšie biele ženy vo vzťahu s nebielym, zväčša slávnym športovcom alebo známym členom šoubiznisu. Výnimočne ide o obojstrannú prestíž, kedy sú obaja slávni. Reprezentatívnym príkladom je Adriana Sklenaříková-Karembeu. Hoci takýchto prípadov je vo svete úplné minimum, ich vplyv spočíva najmä v tom, že masmédiá ich predkladajú ako vzory pre spoločnosť, čo zasahuje najmä mladých nevyprofilovaných ľuďí.
• Experimentátorské typy: hoci výskumy dokázali, že čierni muži by na jednu noc preferovali z 80 % biele ženy kvôli prestíži, u bielych to je inak: ak bieli chcú vyskúšať medzirasový vzťah, je to spravidla z dôvodu experimentovania (12 %). Dá sa predpokladať, že hlavným podnetom sú tu práve masmédiá.
• Nízky sociálny status (tzv. underclass): ide o skupinu bielych, ktorá sa vyznačuje nízkym spoločenským postavením: podpriemernou inteligenciou, nízkym vzdelaním, nezamestnanosťou/výkonom nekvalifikovanej práce, prítomnosťou sociálno-patologického správania, zlým rodinným zázemím ap. Dochádza tu k spájaniu sa s „polointegrovanými“ jedincami zo skupín nebielych (na Slovensku najmä Rómovia, ich rasové podskupiny a miešanci).
• Psychicky frustrovaní: do tejto skupiny možno zaradiť ženy, zriedka mužov, s komplexom menejcennosti, ktorí sa vyznačujú nízkym sebavedomím (v dôsledku napr. vyššej telesnej hmotnosti, neatraktívneho vzhľadu, telesného postihnutia alebo nejakého iného nedostatku, prípadne ich kombinácie), u ktorých vzniklo subjektívne presvedčenie, že si nie sú schopní nájsť bieleho partnera, a tak využijú „dopyt“ nebielych.
• Neprimeraná dominantnosť: v tejto skupine sa nachádzajú takmer výlučne ženy, ktoré túžia byť dominantné vo vzťahu, ale nie sú toho schopné dosiahnuť v rasovo homogénnom zväzku. Táto túžba často pramení tiež z psychickej frustrácie, ale môže byť podmienená aj prefeminizovanou výchovou. Tieto ženy pozitívne reagujú na extrémne submisívne správanie sa najmä dvoriacich Arabov (nevedia, že toto ich správanie sa po svadbe spravidla otáča).

Tieto skupiny sa samozrejme v praxi často navzájom prelínajú. Ako vidíme vo vyššie spomenutých typoch, v multikultúrnej spoločnosti, kde nie sú medzirasové zväzky vyslovene zákonom zakázané a sankcionované, tak nie je možné ich prítomnosť eliminovať, keďže vyššie spomenuté typy nie je možné zo spoločnosti vylúčiť: túžba po prestíži – egoizmus bude vždy; experimentátorské typy sa tiež vždy nájdu; nízky sociálny status je taktiež súčasť spoločnosti; psychicky frustrovaným ľuďom môžeme kampaňou zvyšovať sebavedomie, ale účinok je otázny a nie je merateľný; a neprimeraná dominantnosť je skôr vecou nadobudnutej alebo vrodenej povahy. Pre takúto spoločnosť je charakteristický jav opísaný v úvode článku. Jediným spôsobom ako zmienené javy eliminovať, je buď odstrániť ponuku medzirasového vzťahu v podobe rasovo homogénnej spoločnosti, alebo medzirasový zväzok ilegalizovať.

Výhody a nevýhody medzirasových vzťahov

Posudzovať výhody a nevýhody medzirasových vzťahov môžeme z hľadiska samotných účastníkov vzťahu ako aj z hľadiska vonkajšieho. Tým, že niekto vstúpi do medzirasového vzťahu, logicky v ňom vidí, minimálne na začiatku, prevahu pozitív – výhod. Môže ísť napríklad o spoznávanie nových svetov, iných hodnotových systémov ap.

Niekedy sa stretneme s neadekvátnym prisúdením výhody ako napr. ovládanie dvoch „materinských“ jazykov potomkov medzinárodného vzťahu. Hoci medzirasový vzťah vôbec nemusí byť spojením ľudí hovoriacich rôznym jazykom, ide tu aj tak o neadekvátne prisúdenie výhody, keďže v podstate každý sa môže naučiť toľko jazykov, koľko chce a zvládne.

Keď si odmyslíme materiálne výhody typu osobného profitovania v podobe prestíže a masmediálnej podpory, čo je navyše priraditeľné len k veľmi malému počtu v medzirasových vzťahoch alebo keď si odmyslíme uspokojenie potreby prameniacej z psychickej frustrácie, ktorá je uspokojiteľná aj vnútri vlastnej rasy, tak možno skonštatovať, že z globálneho hľadiska medzirasový vzťah neprináša žiadne výhody.

Hlavná globálna nevýhoda medzirasových vzťahoch je opísaná v úvode článku: strata pestrofarebnosti a premena ľudstva na zväčša tmavú neidentifikovateľnú masu.

Ako hlavné nevýhody pre bieleho účastníka medzirasových vzťahov môžeme spomenúť:

• riziko nakazenia rôznymi chorobami a následné šírenie týchto chorôb, ktorých nositeľmi sú v oveľa väčšej miere nebieli;
• vyššia rozvodovosť a rozchodovosť: výskumy dokazujú, že nakoniec sa v týchto vzťahoch ukazuje prílišná rozdielnosť ako nezvládnuteľná a dochádza častejšie k rozchodu, prípadne rozvodu ako u rasovo homogénnych vzťahoch;
• riziko vylúčenia z kolektívu a straty pôvodných známostí: nie všetky kolektívy a všetci ľuda sú natoľko tolerantní, aby prijali medzi seba príslušníka inej rasy;
• problém adaptability na prípadnú zmenu politického systému: z hľadiska dejín je skôr výnimkou, že príslušníci iných rás majú v štátoch s majoritným bielym obyvateľstvom z legislatívneho hľadiska rovnocenné postavenie a z politického hľadiska postavenie nadradené. Človek však zákony vytvára aj pretvára. Možno skonštatovať, že súčasné politické smerovanie (multikulturalizmus) je neprimerané a je možné, že sa zmení. Otázna je najmä miera tejto zmeny. Aj v 20. storočí boli takéto zmeny však veľmi nehumánne.

Ak vás tento článok zaujal, môžete naň aj anonymne upozorniť svojich známych, napr. tých, ktorých sa tento problém týka. Stačí kliknúť na obálku vpravo od nadpisu a vyplniť formulár.