„Kto si myslí,
že mu slobodu druhí vybojujú,
ten jej nie je hodný…“
Milan Rastislav Štefánik

Kdesi za horami-dolinami bol jeden ostrov, na ktorom žila pracovitá a šťastná spoločnosť ľudí. Boli tam rozliční výrobcovia a mohli ste tam nájsť ako gazdov, tak aj hostinských, mäsiarov, pekárov a dokonca aj výrobcu sviečok. Bolo tam mnoho miest, kde ísť, bol to mierumilovný a sťastný ostrov.

Avšak bola tam jedna zvláštnosť. Nepoužívali peniaze a táto myšlienka im jednoducho ani nikdy nenapadla. Všetka obchodná činnost sa prevádzala tzv. výmenným spôsobom (barterom). Každý piatok bol trh pre celý ostrov a ľudia strávili deň argumentovaním a dojednávaním, skúšali vymeniť prasiatko za pár topánok, alebo kabát za sviečky, atď. Nebolo to vždy jednoduché, ako si asi všetci viete predstaviť.

Jedného dňa sa priplavil na ostrov v kanoe cudzinec, z cudzej zeme spoza mora. Nápadný bol len jeho veľký zahnutý nos, aký ostrovania nikdy na nikom nevideli. Cudzinci boli tak zriedkaví, že celý ostrov sa zhromaždil, aby sa s ním stretli. Bolo veľké zhromaždenie pod veľkým stromom v strede ostrova.
Vidiac ako žijú, cudzinec sa pýta: „Vy nemáte peniaze?"
„Čo sú peniaze?" pýtajú sa ľudia. Povedal im všetko o peniazoch a to obyvateľom ostrova znelo dobre. „Ako máme začať?" pýtajú sa ho. „Ja urobím nejaké peniaze v tvare malých kožených diskov so špeciálnym znakom na nich" hovorí cudzinec. „Keď sa vrátite koncom týždňa, začneme."

Všetci ľudia sa koncom týždňa zhromaždili nájdúc cudzinca sedieť pod stromom s hromadou peknučkých kožených diskov. Normálne, tie disky by boly rozdelené medzi ľuďmi, ako napríklad pre hru "Monopol". Ale ľudia sa nevedeli dohodnúť, koľko diskov by mal kto dostat'.
„Ja si zaslúzim najviac", hovorí výrobca sviečok, pretože moje sviečky používa každý.
„Nie", hovorí gazda, „bez jedla niet života. Isteže, ja by som mal dostat' najviac". A hašterenie pokračovalo.

Cudzinec v tichosti počúval. Konečne hovori: „Pretože nie ste schopní sa dohodnúť, navrhujem, aby miesto rozdelenia kožených diskov, každý si odo mňa požičia toľko, koľko potrebuje. Neobmedzene. Ale čím viac si požičiate, tým viac budete musieť vrátiť, behom jedného roku!"
„A čo dostaneš za svoje služby" pýtajú sa l'udia. Za každých sto diskov, ktoré si odo mňa požičiate, musíte mi zaplatit' stotri odpovedal. „Tie extra tri disky bude, čo si zaúčtujem, a budem to nazývať úrok".
Ľudia nevideli žiadnu inú možnost' ako vyriešit' hašterenie a požičali si od cudzinca disky.
Tí opatrní si vzali len niekol'ko, iní si požičali vel'ké sumy. Nasledujúceho dňa začal "nový systém".

Ľudia zistili, že peniaze sú zázračný systém. Už nemuseli viac vymienat'. Za chvíľu hodnoty boly ustanovené, cenám sa rozumelo a za krátky čas sa už divili ako vôbec sa mohli zaobíst' bez peňazí.

Ale na konci roku cudzinec opustil Vel'ký strom a navštívil svojich dlžníkov. Ostrovania si uvedomili, že majú dlžoby! Niektorí mali o niečo viac diskov ako si na začiatku požičali, ale to znamenalo že iní mali menej. Zistili ale, že ostrov ako celok sa nedostane nikdy z dlžôb, pokial' všetky kožené disky nebudú spät' pod Vel'kým stromom. A aj potom, ešte tam boli tie tri kožené disky, úrok, ktoré vlastne nikdy neboli vôbec vytlačené!
A tak si museli požičiat' viac kožených diskov, aby mohli pokračovat'; a samozrejme ako čas plynul, dlžoby a "úroky" rástli a rástli.
A netrvalo dlho, kým sa ostrovania začali medzi sebou ruvat' a márnivo skúšat' ziskat' viac a viac kožených diskov. Výrobca sviečok hromžil na mäsiara, obuvník namietal, že nedostal dost' zaplatené od pekára a hostinský protestoval, že ceny každého druhého sú privysoké.

Konečne, t'ažkosti boli tak vel'ké, že ženy v domácnostiach začali požadovať, aby ceny boly kontrolované, nakol'ko si nemohli dovolit kúpit' chlieb! Zamestnávatelia odmietali platiť vyššie mzdy zamestnancom, ktorí išli na štrajk, čo bolo kedysi neslýchané!
A gazdovia museli opustiť svoje gazdovstvá, nakol'ko sa nemohli doplatit' dlžôb.

A oči ostrovanov už boli zaslepené vidiet' bohatstvo a dostatok, ktoré predtým vlastnili tak mierumilovne a mysleli už len na "kožené disky", ktorých bol stály nedostatok.

ALE... nikdy nevyšetrovali cudzinca, ktorý ticho sedel pod stromom a za krátky čas sa stal vládcom ostrova.
Koniec rozprávky.

Komentár:
Toto môže byť koniec rozprávky, ale to je len začiatok – začiatok finančného problému, ktorý dnes hrozí každému národu na zemeguli. A áno, odkial' prídu tie "tri kožené disky" úroku na stovku? Koniec koncov, len ten "cudzinec" je opravnený vydat' "disky".
Ľudia môžu vyprodukovat' akékol'vek množstvá tovaru, ale keby sa odvážili vyrobiť "disky" je to zločin, ktorý sa volá "falšovanie". A tak, jediný zdroj ďalších troch "diskov" je ten chlapík pod tým stromom – čo znamená íst' si požičiať, aby mohol byt' zaplatený minuloročný "úrok". Každý rok teda, požičiavanie – dlžoby – úrok – vzrastajú a vzrastajú, len aby sa udržali veci "v pohybe". Viac a viac týchto "negatívnych peňazí", aby sme ich správne nazvali, je potrebných na zaplatenie úrokov a dlžobných poplatkov.

A tak, peniaze – či už ich nazývame "disky", alebo koruny či doláre, franky alebo marky, sú znehodnotené a zdevalvované v ich nákupnej sile – "inflácia" sa to dnes nazýva.
Nie je táto kliatba "inflácie" zabudovaná priamo do hry – disk – dlžoba – úrok? Nie je to neuniknuteľný následok pravidiel "finančnej hry", ktorú sme donútení dnes hrať?

Ako zbytočné je teda blabotať o "demokracii","kontrole" alebo "zmrazení" cien, pokiaľ sa potácame pod terajšími pravidlami financovania "na dlžobu".

(Preložené z anglického originálu)
Preklad zaslal: SITRA AHRA