„Kto kráča energicky a vedomý si cieľa,
ovláda svoj osud takmer úplne.“
Milan Rastislav Štefánik

Spravodajská agentúra SITA priniesla 22. mája správu o približne 200-člennom dave z cigánskej osady v obci Huncovce, ktorý napadol príslušníkov policajného zboru. Útok nasledoval potom ako policajti zasahovali proti Cigánovi, ktorý nožom napadol svoju družku.

Počas zatýkania zaútočili s palicami a kameňmi na policajtov ostatní Cigáni, pričom nereagovali na výzvy policajtov, aby s tým prestali. Preto boli policajti nútení použiť služobné zbrane a vystreliť 6 varovných výstrelov, na čo sa dav rozutekal, no po chvíli sa znovu skonsolidoval a opäť zaútočil.

„Policajtom sa napokon podarilo druha naložiť do auta a z miesta bezpečne odísť. Kamene ľahko poranili dvoch policajtov, ošetrili ich v nemocnici. Nikto ďalší nebol zranený,“ informuje SITA.

Podobný incident sa odohral aj 4. mája v osade Dobrá Vôľa, kde slovný konflikt medzi Cigánmi prerástol do fyzického násilia so sečnými zbraňami. Privolaná policajná hliadka bola taktiež nútená použiť služobnú zbraň. Tentokrát bolo vystrelených 17 (!) varovných výstrelov.

Z týchto udalostí vyplýva, že zainteresované skupiny cigánskeho etnika neprejavujú žiaden rešpekt voči autoritám a neváhajú voči nim použiť násilie. Zachádzajú až do takých krajností, keď je polícia nútená použiť na zastrašenie služobné zbrane, čo koniec-koncov, ako to vyplýva z počtu varovných výstrelov, má veľmi slabý efekt.

Z osobných skúseností možno povedať, že vysoká pripravenosť páchať násilie je u veľkej časti Cigánov spôsobená tým, že sa im nekladie odpor. Už odmalička sú slovenské deti strašené tým, že ak budú zlé, tak ich ukradnú Cigáni. Nielenže sa do mysle ľudí takto vštepujú predsudky, ale zároveň s nimi prichádza aj strach. Nečudujme sa, že sa Cigánov potom každý bojí a oni majú pocit, že si môžu dovoliť všetko, pretože sa nenájde nikto, kto by ich spacifikoval, ani polícia. Možno to prirovnať k strachu z pavúkov – koľko ľudí sa ich bojí a pritom s nimi nemajú žiadnu negatívnu skúsenosť? A keď zrazu jedného, ktorý hrozivo dvíha predné nohy, uvidia, tak sú od strachu bledí ani stena.

Odvaha a pripravenosť konať násilie stúpa taktiež aktivitami rôznych pseudohumanistických spolkov, ktoré sa taktiež aktívne podieľajú na zastrašovaní ľudí. O kriminalite nebielych mlčia a vedome ju v spolupráci s médiami zahmlievajú a na strane druhej sa chytajú každej slamky, z ktorej by dokázali vykresliť slovenských ľudí ako najväčších rasistov pod Slnkom. Zločinec a rasista je podľa nich už aj ten človek, ktorý iba pomenováva problémy pravými menami.

Práve vďaka vyššie uvedeným činiteľom je slovenský národ neschopný brániť sa kriminalite cigánskeho pôvodu a radšej pokorne znáša všetky útrapy s tým spojené. Za veľké pozitívum možno považovať to, že v internetových diskusiách cítiť odpor voči praktikám cigánskych kriminálnikov a taktiež voči činnosti spomínaných pseudohumanistických spolkov. Avšak, dokým sa tento odpor neprejaví v celospoločenskom meradle a dokým sa neprestane podporovať kriminalita takýchto Cigánov, dovtedy sú akékoľvek pokusy o ich úspešnú socializáciu bezvýsledné a dovtedy sa budú opakovať, ak nie stupňovať, prípady, ako napr. v Košiciach.

» Vyjadri sa k téme Riešenie rómskej delikvencie