„Kto si myslí,
že mu slobodu druhí vybojujú,
ten jej nie je hodný…“
Milan Rastislav Štefánik

Keď sa podnebie zlepšilo s ústupom poslednej veľkej ľadovej doby, človek neskorého paleolitu sa postupne začínal častejšie usádzať a na miestach s priaznivými podmienkami ostával dlhšie než predtým.

Tieto prvé stále usadlosti viedli k posunu od lovecko-zberačskej spoločnosti k výrobnému hospodárstvu pestujúcemu kultivované plodiny. Obrábanie polí a domestikácia zvierat sa stali znakmi nového obdobia. Táto premena v spôsobe života sa nazýva neolitická revolúcia.

Nadprodukcia jedla a postupný nárast jeho prebytku spôsobený zavedením roľníctva znamenali, že väčšie množstvo ľudí mohlo žiť na usadenom, viac zabezpečenom území – tým pádom si ľudia po prvýkrát mohli dovoliť prepych povolaní, ktoré sa nevenovali výrobe jedla.

Tento posun od loveckého-zberačského spôsobu k poľnohospodárstvu sa objavil na území osídlenom bielymi v Európe a na Blízkom východe. Najstaršie roľnícke sídla v severnej Európe sa nachádzajú v Írsku a objavujú sa približne v tom istom období ako pestovanie polí v Mezopotámii na Blízkom východe. Je všeobecným pravidlom, že prvé neolitické sídla boli založené približne okolo roku 10 000 pnl. a pestovanie plodín a chov domácich zvierat boli už v roku 5 000 pnl. bežné po celej Európe a Blízkom východe.

Hore: sekera z neolitického obdobia.

Európa a Blízky východ – rovnaký stupeň rozvoja

Existencia pôvodnej civilizácie na európskom kontinente, ktorá predstihuje civilizácie na Blízkom východe, je do veľkej miery ignorovaná tradičnými historikmi, najmä tými, ktorí písali počas obdobia silného vplyvu kresťanstva v Európe.

Táto skutočnosť mala príčinu z veľkej miery v biblickom židovsko-kresťanskom tvrdení, že všetka civilizácia má počiatok na Blízkom východe (Starý zákon pojednáva výlučne o udalostiach na Blízkom východe a počas veku cirkvi sa bežne tvrdilo, že záhrada Eden bola na Blízkom východe).

Toto však nie je presné premietnutie faktov, keďže v mnohých častiach Európy existovali relatívne vyvinuté spoločenstvá buď pred, alebo súčasne s civilizáciami Mezopotámie a Egypta.

Hoci je úplne jasné, že obrovské mestá a štáty na Blízkom a Strednom východe boli na svoju dobu úžasnými počinmi, je nesprávne hodnotiť ich ako jedinú prekvitajúcu civilizáciu na svete v tom čase.

Existuje mnoho veľkých budov (nazývaných megality), raných neolitických sídel, predmetov a pohrebísk a dokonca vynález podobný písaniu, ktoré ukazujú, že vtedajší obyvatelia Európy dosiahli vysoký stupeň rozvoja svojich kultúr a spoločenstiev.

Táto stará európska civilizácia trvala približne 3 000 rokov a potom padla pod vlnami nových nájazdníkov, nordických indoeurópskych kmeňov, ktoré sa vyrútili z ich prastarej domoviny na území dnešného Ruska.

Bieli mediteránci a protonordici obývajú Stredný východ

Toto však neznamená, že pôvodní obyvatelia Európy – hlavne mediteránne rasové typy s menšinou protonordikov – boli odlišnej rasy ako ľudia, ktorí v tom čase obývali Stredný a Blízky východ. V skutočnosti prvé civilizácie v riečnom údolí Mezopotámie (v dnešnom Iraku) boli tiež vytvorené bielymi mediteráncami a protonordikmi, čo je jasne viditeľné z veľkého množstva zachovaných predmetov a vyobrazení z tohto obdobia ranej bielej histórie.

Európa – organizované poľnohospodárstvo a meď

Farmy s pestovaním obilnín sa v strednej Európe objavili okolo roku 8 000 pnl. (Takmer súčasne s obrábaním kultúrnych plodín v „úrodnom polmesiaci“ v Mezopotámii.) Najlepšie zachované usadlosti vo Francúzsku a Británii boli pozitívne datované do obdobia pred rokom 4 000 pnl.

Spracovanie mede sa objavilo na Balkáne v roku 5 000 pnl. – o nejakých 2 000 rokov skôr ako u prvej civilizácie v Mezopotámii.

V neolitickej Európe, kde bol dostatok dreva, boli stavané obdĺžnikové drevené domy. Niektoré mali dve miestnosti a dokonca štítové strechy. Nálezy zo Švajčiarska z obdobia okolo roku 5 000 pnl. ukazujú, že aj na mäkkej močaristej pôde boli stavitelia schopní vztýčiť domy tak, že najprv na alebo pod zem položili drevené základy.

Okolo roku 5 000 pnl. biele neolitické sídla nadobudli formu stálych dedín, osád či dokonca, v niekoľkých prípadoch, aj miest, roztrúsených po celej Európe, západnom a južnom Rusku.

Títo raní neolitickí farmári pestovali obilniny a chovali domáce zvieratá ako prasatá, dobytok a psy. Farmy vyrástli po celom európskom kontinente, z ktorých najneporušenejšie sa zachovali na území Írska.

Nástroje a lovecké zbrane väčšinou vyrábali z kremeňa a domy z dreva. Oblečenie bolo kožené a existujú aj nálezy tkaných odevov. Menšie nástroje boli vyrobené z parohov a zachovali sa aj mnohé príklady sofistikovaného hrnčiarstva.

Mohyly odhaľujú rasové zloženie

Vodcovia tejto skorej bielej spoločnosti boli pochovávaní podľa náboženských rituálov, ktoré sú dnes nanešťastie navždy stratené. Ale hroby sú dobrým zdrojom poznatkov o súdobej spoločnosti ako celku.

Dôležití vodcovia boli pochovávaní v umelo zostrojených násypoch. Existencia týchto pohrebísk, a tiež ďalšie nálezy v menej dôležitých hroboch poslúžili ako cenné ukazovatele rasového zloženia raných Európanov.

Všeobecným pravidlom je, že čím ďalej na sever, tým silnejší je nordický alebo protonordický prvok, zatiaľ čo na miestach ako Británia a stredná Európa prevažovali alpínske a mediteránne rasové typy.

Staré európske písmo – 4 000 pnl. – základ pre runy

Títo pôvodní kontinentálni obyvatelia Európy vyvinuli aj formu písania, a to okolo roku 4 000 pnl. Presný pôvod tohto jazyka je stratený (sú dôkazy o tom, že sčasti alebo úplne mohol pochádzať od indoeurópskych alebo nordických nájazdníkov, ktorí prenikali do Európy z južného Ruska okolo tohto času). Tento jazyk pravdepodobne položil základy pre ostré hranaté písmo známe ako runy.

Pálené hrnčiarstvo a spracovanie zlata na Balkáne

Hore: nevylúštený nápis na Tartarskej doske, nájdenej v Tartarii, Rumunsku, datovanej do obdobia približne 4 500 pnl. S azilským nápisom súperí o pozíciu prvého písma na Zemi.

Ručne vypaľované hrnčiarstvo sa praktizovalo na Balkáne už v roku 6 500 pnl. Mestá s vyše 1 000 obyvateľmi – na ten čas obrovské – boli založené okolo roku 5 000 pnl.

Až dodnes na Balkáne existujú bane na meď – niektoré sú až 20 metrov hlboké. Pochádzajú z obdobia pred rokom 4 000 pnl.

Drahokamy zo zlata objavené na Balkáne predstihujú spracovanie zlata Egypťanmi o minimálne 1 600 rokov (na území dnešného Bulharska boli nájdené zlaté ozdoby z obdobia okolo roku 3 500 pnl. – najstaršie spracované zlato na svete – pozn. prekl.). V roku 2 500 pnl. bolo už po celej kontinentálnej Európe rozšírené spracovanie mede a existuje archeologická evidencia o rozsiahlom obchode medzi sídlami vo Francúzsku, Holandsku a strednej Európe.

Rozhodujúci pokrok – spracovanie železa, 1 000 pnl.

Zavedenie spracovanie železa v západnej a severnej Európe okolo roku 1 000 pnl. zo strednej Európy a Blízkeho východu prinieslo novú éru a približne od tohto času začali prví západní Európania stavať pevnosti na vrcholoch kopcov, ktoré sa neskôr vyvinuli do hradov. Tieto opevnenia sú rozptýlené po celej Európe a niektoré z nich sa používali ešte v období raného kresťanstva o 1 600 rokov neskôr.

Megality – obdivuhodné výkony

V mnohých častiach Európy sú najdlhšie pretrvávajúcimi ostatkami z týchto dôb megality, ktoré mohli mať náboženský alebo rekreačný účel. Masívne kusy kameňa, niekedy dreva, boli premiestňované cez veľké vzdialenosti a vztýčené na vybratých územiach po celej Európe, od Británie cez kontinentálnu Európu, niektoré dokonca až v blízkosti Čierneho mora – v južnom Rusku a predstavujú úžasné výkony staviteľstva toho času.

Najznámejšou z týchto pamiatok je Stonehenge vo Wiltshire, Anglicku, ktorý bol postavený v niekoľkých fázach, prvá časť bola vztýčená medzi rokmi 3 500 pnl. a 3 000 pnl.

Hore: Stonehenge, Anglicko, cca 3 500 pnl. – 1 500 pnl. Obdobie neolitu.

Kamene použité na stavbu Stonehenge boli vytesané na mieste ich výskytu a na prepravu sa používal dômyselný kĺbový mechanizmus, ako je vidieť na obrázku hore. Jedna z gulí môže byť aj dnes nájdená na pravom hornom kameni, vľavo. Bieli ľudia, ktorí postavili takéto kamenné monumenty, neboli žiadnymi intelektuálnymi alebo technologickými barbarmi, čím je jasne vyvrátená často zlomyseľná propaganda, ktorá vyobrazuje raných obyvateľov Európy ako primitívnych barbarov žijúcich v jaskyniach.

Hore: stavanie megalitov vôbec nebolo ľahkou úlohou. Bolo potrebné nielen vztýčiť jeden z masívnych kameňov do vzpriamenej polohy, na čo bolo potrebné vynaložiť obrovské úsilie, ale aj vytiahnuť rovnako ťažký prekladný kameň na vrch ďalších kvádrov – tento úkon vyžadoval vysokú úroveň plánovania a prezieravosti. Ako presne to raní bieli vykonali, je stále záhadou archeológie. Tieto obrázky znázorňujú proces dvíhania jednotlivých kameňov a vyzdvihovania priečneho kvádra podľa najakceptovanejších teórií, ktoré vysvetľujú, ako boli tieto nadľudské počiny vykonané pred tisícmi rokov.

Pre uvedenie do súvislostí: prvá časť Stonehenge bola vystavaná približne 1 000 rokov pred veľkými egyptskými pyramídami (posledná fáza bola dokončená približne v roku 1 000 pnl., teda stovky rokov pred rozkvetom klasických civilizácií Grécka a Ríma). Neolitickí farmári v Európe vytvorili niekoľko ďalších pôsobivých stavieb, ktoré sú dokonca staršie ako Stonehenge.

Jedna z najstarších je situovaná pomerne blízko pri Stonehenge a nesie (mätúci) názov Kruh Robina Hooda. Pozostáva z kruhových základov buď veľkej haly alebo niekoľkých budov a pohrebiska (podľa ľudských pozostatkov nájdených v jednej z okolitých priekop). Táto stavba pochádza z obdobia veľmi skorého neolitu, okolo roku 4 000 pnl., a ukazuje nám podobu spoločenských budov tohto obdobia ranej európskej histórie.

Často prehliadanou historickou evidenciou stavebných a technologických schopností neolitických ľudí sú pohrebné komory, ktoré sú rozptýlené po mnohých častiach Európy: niektoré z najstarších z nich boli rádiokarbónovou metódou identifikované ako vyše 8 000 rokov staré – o nejakých 3 500 rokov staršie ako slávne egyptské pyramídy.

Vľavo hore: megalitický chrám, Malta, cca 3 000 pnl. Vpravo hore: neolitická hala, Bories (v blízkosti Gordes), Francúzsko.

Hore: steny megalitovej hrobky so zložitými výrezmi, spred obdobia okolo roku 3 000 pnl., Brittany, Francúzsko.

Existujú štyri typy megalitov: menhir, alebo monolit, samotný stojaci kameň (často obrovskej veľkosti); sada menhirov v kruhu – ako napríklad Stonehenge v Anglicku; rad menhirov, ako napríklad v Carnacu vo Francúzsku; a pohrebná komnata, niekedy nazývaná dolmen.

Pohrebné komory sú najčastejším typom megalitov: na európskom kontinente bolo nájdených vyše 50 000 exemplárov. Mnohé z interiérov týchto komnát sú ozdobené komplikovanými výrezmi alebo geometrickými vzormi a poskytujú veľkolepý pohľad aj tisíce rokov potom, čo boli vytvorené.

Jedna z najstarších pyramíd na svete sa nachádza v blízkosti dnešného mesta Marlborough vo Wiltshire, Británia. Najväčší praveký násyp v Európe, vysoký takmer 40 metrov, nesie názov Silbury hill. Pochádza z obdobia okolo roku 2 660 pnl., je teda starší ako egyptské pyramídy. Hoci je dnes prikrytá zemou, vykopávky pod nánosmi odhalili starostlivo zostrojenú pyramídu (ako je ukázané na obrázku dole). Presný účel pyramídy je neznámy, ale tvorí časť rozsiahleho komplexu kamenných kruhov, v ktorom sa nachádza aj jeden kamenný kruh väčší ako Stonehenge a niekoľko hrobiek. Veľkoleposť tejto budovy stojí ako pocta intelektuálnym schopnostiam raných bielych v Británii. Tí, ktorí vztýčili tieto ohromné, technicky vyspelé stavby, neboli žiadnymi necivilizovanými barbarmi.

Najstaršie mestá na svete – 7 000 pnl.

Nárast neolitických sídel v Európe bol dorovnaný vzostupom podobných sídel na Strednom a Blízkom východe, kde taktiež väčšinové obyvateľstvo tvorili biele mediteránne rasové typy s nie zanedbateľnou menšinou protonordikov, ktorí často tvorili kmeňových vodcov (táto skutočnosť bola najviac znateľná v Egypte).

V roku 7 000 pnl. bolo na mieste, dnes známom ako Jericho v Palestíne, mediteráncami postavené mesto s domami a hradbami z blatových tehál. V Anatólii (dnešné Turecko) boli vykopané zvyšky ďalšieho rozsiahleho mesta, pochádzajúceho z obdobia okolo roku 6 200 pnl. Toto mesto tiež ovládalo zručnosť výroby tehál, rovnako ako aj obrábanie obilninových polí.

Hore: rekonštrukcia prvého mesta na svete, Catal Huyuk, Anatólia, dnešné Turecko. Toto mesto prekvitalo približne v rokoch 6 250 pnl. do 5 400 pnl a jeho časť bola vykopaná v roku 1961. Fotka vľavo dole ukazuje obdĺžnikový tvar budov: keďže kameň na výstavbu opevnení nebol k dispozícii, budovy boli otočené smerom dovnútra, bez okien na vonkajšej strane. Jediným vstupom do mesta boli rebríky vedúce na strechu vonkajších budov. Mesto bez ulíc týmto spôsobom poskytovalo vysoký stupeň ochrany pred vonkajšími nepriateľmi – v prípade útoku boli vonkajšie rebríky stiahnuté a potenciálni útočníci boli nútení čeliť pevnej stene bez brány či ďalšieho slabého miesta. Toto mesto znamenalo revolúciu v neolitických sídlach. Ľudia z Catal Huyuku boli pravdepodobne farmári a pastieri dobytka, ktorí potrebovali žiť v blízkosti širokej pláne, rozprestierajúcej sa na sever od mesta. Odtiaľ teda zrejme pochádza svätyňa nájdená v meste, vpravo dole, o ktorej sa zdá, že bola zasvätená nejakému druhu býčieho kultu.

Po celom Blízkom východe boli okolo roku 5 000 pnl. založené poľnohospodárske dediny, ktoré postupne položili predpoklady aj pre vznik profesií nezaoberajúcich sa výrobou jedla. V tomto období sa po územiach neolitických sídel vo veľkom objavuje hrnčiarstvo. Na Strednom a Blízkom východe boli biele rasové typy napokon vytlačené a zmiešali sa s početnými vlnami Semitov, Arabov, privezených čiernych otrokov a nakoniec dokonca aj mongoloidov. Z tejto zmiešaniny pochádza mnoho dnešných Egypťanov a ostatných Severoafričanov.

Staroeurópska civilizácia

Vytvorením stálych sídlisk a nastolením postupného, aj keď pomalého, technologického vývoja sa stalo nevyhnutným, že tieto komunity učinia na svojej ceste ďalší veľký krok: vytvorenie systému gramotnosti a práva zavedením formálnej spoločenskej zmluvy medzi jedincami, z ktorých tieto spoločenstvá pozostávali.

Utvorením pevných sídel v Európe a na Blízkom východe v dôsledku hospodárskej revolúcie známej ako obdobie neolitu boli teda položené základy pre ďalší veľký skok v bielej civilizácii: vytvorenie staroeurópskych civilizácií v Európe a na Blízkom východe.