„Kto si myslí,
že mu slobodu druhí vybojujú,
ten jej nie je hodný…“
Milan Rastislav Štefánik

Ako sa neolitická revolúcia šírila a začali sa objavovať väčšie stále sídla, bolo už len otázkou času, kedy bieli mediteránci a protonordici vytvoria formálne spoločenstvá – tak vznikli tzv. „staré európske civilizácie“, ktoré položili základy pre neskorší vývoj klasického Grécka a Ríma. Hoci tieto staré európske civilizácie boli celkom odlišné od klasického Grécka a Ríma, často bývajú, úplne mylne, považované za tú jednu a tú istú vec.

Pôvodné, alebo staroeurópske, sídla zaberali rozsiahle oblasti Európy a Ruska, tiahnuc sa od Talianska až po Čierne more vrátane dnešných území Rakúska, Maďarska, Bulharska a časti Ukrajiny.

Rozhodujúcim rozdielom je však to, že staroeurópske civilizácie boli vytvorené pôvodnými kontinentálnymi Európanmi (protonordikmi, alpíncami a mediteráncami, pričom dve posledné skupiny boli v prevahe), zatiaľ čo klasické civilizácie Grécka a Ríma vznikli po nordických indoeurópskych inváziách, ktoré sa začali okolo roku 5 000 pnl.

Staroeurópske civilizácie v oblasti Egejského mora boli: minojská civilizácia na Kréte s centrom v meste Knossos, mestský štát Trója umiestnený pri Dardanelách v Malej Ázii, niekoľko menších štátikov na gréckom polostrove a kultúra Etruskov v Taliansku.

Tieto mestské štáty ako prvé padli pod náporom Indoeurópanov, ktorí ovládali spracovanie mede. Pohltení novými prišelcami – Indoeurópanmi – pôvodní mediteránci vymizli a táto zmiešanina bielych ľudí položila základy pre vznik mykénskej kultúry, ktorá vystriedala krétsku civilizáciu na pozícii vedúcej sily v Egejskom mori.

Kréta – prvé splachovacie záchody na svete

Ostrov Kréta, ležiaci na juh od Grécka, sa stal domovom krétskej civilizácie, ktorá je tiež známa ako minojská civilizácia (nazvaná podľa Minosa, podľa legendy najmocnejšieho krétskeho kráľa).

Mediteránne rasové zloženie tejto prvej krétskej civilizácie bolo potvrdené anatómami Bowdiem Dawkinson, W. L. H. Duckworthom a Felixom von Lauschanom, ktorí vykopali a skúmali kostrové pozostatky na Kréte: ich jednomyseľným záverom bolo, že všetci Kréťania boli príslušníci (dnes prakticky neexistujúcej) bielej mediteránnej rasovej podskupiny. (Race, John R. Baker, Oxford University Press, 1974, str. 516)

Táto kostrová evidencia je potvrdená aj umením pochádzajúcim od Kréťanov samotných, najmä na vyobrazeniach spoločenských udalostí, ktoré dodnes existujú na stenách ohromného paláca v Knosse, dnes ležiaceho v ruinách.

Dole: skvelé vyobrazenie troch príslušníkov staroeurópskej (alebo mediteránnej) rasovej podskupiny z preživšej fresky na stenách ruín paláca v Knosse. Kontakt medzi touto starovekou civilizáciou a starovekou egyptskou civilizáciou je potvrdený dobovými záznamami, ako aj skutočnosťou, že umelci v Knosse kreslili mužov s červenými kožami a ženy s bielymi kožami, presne podľa egyptskej obyčaje.

Hore: socha bohyne zo staroeurópskej civilizácie na Kréte. Množstvo takýchto predmetov sa zachovalo takmer neporušených, čo je výborný spôsob, ako vypozorovať rasové typy starých Európanov.

V roku 3 000 pnl. mala Kréta styky so susednou egyptskou civilizáciou a mnohé krétske náboženské obrady a spoločenské zvyky boli prebraté z Egypta. Keďže boli ostrovnou civilizáciou, mali výborné moreplavecké schopnosti.

Kréťanom vládol kráľ, ktorý bol zároveň kňazom, a sídlil v Knosse. Tento palác mal niekoľko poschodí a na ten čas bol nevídaným luxusom.

Zdá sa, že samotné mesto Knossos bolo zničené zemetrasením v roku 1 400 pnl., ktoré bolo dôsledkom gigantickej sopečnej erupcie, ktorá zničila susednú ostrovnú civilizáciu na Santorini. Zachoval sa však dostatok artefaktov, aby sme si mohil urobiť jasný obraz rasových typov prítomných na ostrove. Väčšina zo stien bola pokrytá maľovanou omietkou a ozdobená vypracovanými freskami, z ktorých najslávnejšie zobrazujú krétsky národný šport – „skákanie cez býka“, pri ktorom statoční atléti uchopili rozbehnutého býka za rohy a spravili kotrmelec dozadu po celej dĺžke tela zvieraťa.

Hore: rekonštrukcia paláca v Knosse na ostrove Kréta – veľkolepý príklad staroeurópskej civilizácie na vrchole. Pozostatky paláca nesú známky poškodenia zemetrasením a pravdepodobne ďalšieho poškodenia počas vojny po tom, čo boli staroeurópske civilizácie napadnuté nordickými indoeurópskymi útočníkmi. Rekonštrukcia vychádza z archeologických vykopávok a obrazov objavených na nálezisku.

Hore: pohľad na Knossos, ako môže byť videný v súčasnosti. Knossos bol tiež spätý s legendárnym minotaurom – napoly človekom, napoly býkom – z gréckej mytológie a labyrintom, v ktorom bájny netvor žil.

Hore: najstarší existujúci trón na svete – trón Minosa, stále zachovaný na svojom pôvodnom mieste, vytesaný z kameňa a vstavaný do steny, cca 2 000 pnl.

Hore: nástenná maľba minojského rybára, nájdená na ostrove Thera, minojskom stanovišti na sever od Kréty.

Minojské umenie poskytuje fascinujúci náhľad do povahy súdobej spoločnosti – muži a ženy oblečení do teplého podnebia, ženy s odhalenými prsníkmi a muži bez brád. Starovekí Kréťania nasledovali egyptský umelecký zvyk zobrazovania mužov s červenými kožami a žien s bielymi kožami. Kvety, rastliny, morské živočíchy a delfíny sa často objavujú v ich umeleckých dielach, čo ukazuje, že minojská spoločnosť bola dostatočne bohatá a rozvinutá na to, aby sa venovala viac ako len základnému prežitiu.

Jedno zaujímavé prvenstvo Kréťanov bolo vybudovanie asanačného kanálového systému – prvý „splachovací“ záchod na svete.

Presný dátum pádu minojskej civilizácie, bohužiaľ, nie je zaznamenaný, ale ako kultúrna jednotka prestala fungovať, keď bol ostrov napadnutý nordickým kmeňom indoeurópskych Mykénčanov okolo roku 1 500 pnl.

Kréťania boli potom fyzicky pohltení Mykénčanmi a neskôr sa stali súčasťou klasickej gréckej civilizácie.

V roku 1900 britský archeológ Sir Arthur Evans znovuobjavil Knossos a našiel doštičky z pálenej hliny s dvoma druhmi písma, pochádzajúce z obdobia okolo roku 2 000 pnl. Tieto sa volajú lineárne písmo A a lineárne písmo B a sú možno najstaršími idetifikovateľnými formami písania starých Európanov (ak sa neberie do úvahy kameň so zaznamenaným „písmom“ z jaskyne Mes d' Azil vo Francúzksu a tartarská doska z Rumunska).

Neskorší výskum ukázal, že lineárne písmo B bolo formou mykénskeho písma (a bolo vylúštené), zatiaľ čo lineárne písmo A bolo pôvodné krétske (a doposiaľ nebolo vylúštené).

Hore: hlinená tabuľka s lineárnym písmom B, cca 1 800 pnl. Indoeurópske mykénske písmo nájdené na Kréte.

Trója – prvýkrát postavená v roku 3 000 pnl.

Okolo roku 750 pnl. boli napísané dva skvelé eposy: Ilias a Odysea, ktoré sú pripisované slepému básnikovi Homérovi. Ilias opisuje vojnu medzi gréckymi mestskými štátmi a mestom Trója, zatiaľ čo Odysea rozpráva o iónskom kráľovi Odyseovi počas jeho cesty domov po tom, čo sa vojna s Trójou skončila.

Po dlhé roky sa myslelo, že Trója existovala len v Homérových básňach a bola spájaná so známou príhodou o drevenom koni. V roku 1870 bola však skutočne objavená amatérskym archeológom Heinrichom Schliemannom. Schliemann napodiv namiesto objavenia jedného mesta vykopal spolu 9 miest, z ktorých každé bolo postavené na vrchu predošlého, čo poukazuje na dlhé historické obdobie, o ktorom sa nevie takmer nič.

Najstaršie mesto na nálezisku sa datuje do obdobia okolo roku 3 000 pnl. a ostatné mestá (nazvané Trója I – IX) boli zničené zemetraseniami, požiarmi alebo vojnami, ako je to opisované v Homérových básňach. Je ťažké s istotou povedať, koľko pravdy je na príbehu o drevenom koni (grécki vojaci sa podľa legendy dostali do mesta využitím ľsti – tak, že sa ukryli v drevenom koni po tom, čo neúspešne obliehali Tróju takmer 10 rokov), ale je možné, že sa aspoň sčasti zakladá na pravde, keďže Trója a mnohé grécke mestské štáty boli nazvájom vo vojnovom stave okolo roku 1 200 pnl.

Posledné mesto na mieste Tróje – Trója IX, bolo zrejme gréckym a neskôr rímskym mestom menom Ilium. Presne ako v prípade Kréty, aj presný dátum zániku Tróje sa stratil.

Vľavo hore: hoci kedysi bola považovaná za existujúcu len v predstavách slepého básnika Homéra, výskumom nemeckého archeológa Heinricha Schliemanna sa dokázalo, že skutočne existovala. Na mieste bolo postavených 9 rôznych miest, každé na vrchu predošlého a o prvých z nich sa vie veľmi málo. Fotografia hore ukazuje hlavnú severovýchodnú vežu šiesteho mesta, no schody napravo a steny vedľa nich a pod vežou pochádzajú z ôsmeho mesta. Malá stena úplne naľavo pochádza z mesta postaveného na tomto mieste Rimanmi. Trója bola pôvodne založená starými Európanmi a počas svojej histórie bola okupovaná rôznymi mocnosťami: preto bolo nájdených deväť rozličných miest. Vpravo hore: trójsky lukostrelec, vytesaný z mramoru. Socha na východnom priečelí chrámu Aphaia, v Aegine, Grécko.

V čase, keď Trója padla, už prebiehali veľké indoeurópske invázie do Grécka a je možné, že mesto samotné bolo zničené počas jednej z nich.