„Veriť, milovať, pracovať.“
Milan Rastislav Štefánik

Okrem veľkej bielej indoeurópskej migrácie sa vyskytli aj ďalšie dodatočné vlny bielej migrácie, odlišujúce sa v počte, vplyve a rozšírení – najpôsobivejším dôkazom je biele sídlo v Severnej Amerike datované približne do doby 7 000 rokov pnl.

Časť I: Čína, Kanárske ostrovy

Poznatky o týchto migráciách boli stratené po stáročia, v niektorých prípadoch dokonca po tisícročia, ale vďaka relatívne novým archeologickým nálezom boli dnes znovuobjavené. Týmto spôsobom boli nájdené pozostatky bielych (nordikov a mediteráncov) v Číne, na Kanárskych ostrovoch a Severnej Amerike – niekedy zachované prirodzenými podmienkami, niekedy umelo. Väčšina z nich je stará tisíce rokov.

Tochariáni – obrovská stratená biela civilizácia v Číne

Jedna z najodľahlejších migrácií indoeurópskych nordikov dosiahla púšť Taklamakan (umiestnenú medzi Kazachstanom, Kirgizstanom a Tibetom) v Číne okolo roku 1500 pnl.

O tejto veľkej migrácii nebolo známe nič až do roku 1977, kedy boli nájdené 3500 rokov staré hroby týchto ľudí. Vďaka prirodzenej suchosti prostredia je mnoho mŕtvol perfektne zachovaných, s ryšavými alebo blond vlasmi, dlhými nosmi, oblými očami a precízne utkaným tartanovým oblečením (ktoré je väčšinou spájané s Keltmi v Škótsku) a vykazujú nepopierateľné rasové črty.

Tochariáni (Tochari): obrovská stratená biela migrácia do Číny
Čínska civilizácia vždy poznala príbehy o modrookých vodcoch so svetlými vlasmi, ktorí boli zakladateľmi budhizmu a prvými tvorcami a organizátormi čínskej spoločnosti. Tieto príbehy boli vždy považované len za legendy až pokým neboli v roku 1977 nájdené hroby Tochariánov v púšti Taklamakan v Číne. Tochariánske múmie – prirodzene zachované v suchej piesočnej pôde sú jednoznačne nordické rasové typy. Cintoríny ležia vedľa ruín veľkolepých tochariánskych miest, ktoré sú vybudované popri známej hodvábnej ceste. Je nespochybniteľné, že bieli sa usadili v Číne a legendy o bielom vplyve na tú civilizáciu sa teda môžu zakladať na faktoch.
Hore vľavo: prvá tochariánska nordická múmia, ktorá bola nájdená: biela žena s dlhými blond vlasmi, dobre zachovaná vďaka vyprahnutej atmosfére púšte Taklamakan. Vpravo: tochariánsky muž s červeno-blond vlasmi; jeho čisto európske znaky sú stále viditeľné aj po takmer 3500 ročnom pobyte v púštnom hrobe v Číne.

Títo ľudia sa stali známi jazykom, ktorým rozprávali: tochariánskym. Civilizácia, ktorú vybudovali, pozostávala z obrovských miest, chrámov, centier učenosti a umenia. Boli tiež zakladateľmi a udržiavateľmi hodvábnej cesty – obchodnej trasy medzi západom a Čínou.

Pôvodne sa myslelo, že to boli Číňania, kto postavil veľké mestá popri hodvábnej ceste, ale nálezy pozostatkov pôvodného obyvateľstva tohto regiónu ukazujú, že pôsobivé ruiny, ktoré stále nerušene ležia popri hodvábnej ceste, sú spomienkou na mocnú stratenú bielu civilizáciu.

Prvá biela múmia v oblasti bola nájdená úplne náhodou v roku 1977, keď pohyblivé piesky odokryli ženské telo, ktoré bolo zmrzačené, pravdepodobne počas aktu vojny.

Vykopávky okolo jej mŕtvoly odkryli ďalších 16 múmií, tak dobre zachovaných púšťou, že na tvári mumifikovaného dieťaťa boli dokonca objavené stopy sĺz. Plne ošatené telá boli nájdené s jemne tkanými vlnenými odevmi s keltskými vzormi, koženými topánkami a šperkami. Púštne podmienky sa ukázali tak výnimočnými, že dokonca aj kusy chleba používané na obetovanie boli zachované neporušené spolu s najstarším sedlom na svete.

V jednom hrobe bola objavená pokrývka na sedlo a pár nohavíc s kresbami ľudí na nohe – jedna z tvárí mala modré oči.

Tochariánske múmie odhaľujú indoeurópsky pôvod skorej čínskej civilizácie
Hore: tochariánska múmia s dlhými plavými vlasmi, ktoré sa perfektne zachovali vo vrkočoch. Predmety z tkaného materiálu, identického s keltským plátnom, definitívne dokázali indoeurópsky pôvod Tochariánov, ktorí nielen vystavali fantastické mestá popri hodvábnej ceste, ktoré dnes ležia opustené, ale tiež priniesli budhizmus, kone, sedlo a spracovanie železa do Číny. Podľa čínskej legendy prví vládcovia – ktorí priniesli jednotu a civilizáciu do Číny – mali svetlé alebo modré oči. Táto legenda dnes môže byť potvrdená ako fakt.
Vľavo a vpravo hore: jedna z najznámejších nájdených tochariánskych múmií, nazvaná „kráskou z Loulanu“; vpravo jej tvár podľa predstavy umelca.
Vľavo hore: priblíženie tváre tochariánskeho muža, vpravo ozdobná svastika vyobrazená na hlinenej miske nájdenej v jednom z tocharináskych pohrebísk. Svastika bola časť pôvodného indoeurópskeho jazyka a znamenala „v dobrom“. Skutočnosť, že svastika je dnes v Číne rozšírená ako symbol šťastia, dokazuje, ako ďaleko siahal tochariánsky vplyv v Číne.

Súčasní obyvatelia okolitých oblastí, ktorí zjavne nie sú čistí Číňania a ktorí hovoria skôr formou turečtiny než čínštiny, sa už po nejakú dobu pokúšali získať nezávislosť.

Objavenie bielych múmií len zdôraznilo ich rasové a etnické odlišnosti od Číňanov a tento prípad sa stal politickým „horúcim zemiakom“ pre čínsku vládu.

Niektoré z už odokrytých múmií sú stále vystavené v lokálnom múzeu, zatiaľ čo iné ležia v skladoch, kde sa pomaly kazia a znehodnocujú.

Čínski vládcovia s modrými a zelenými očami

Nové nálezy nútia znovu preskúmať staré čínske knihy, ktoré opisujú historické alebo legendárne postavy veľkej výšky, s tmavomodrými alebo zelenými očami, dlhými nosmi, plnými bradami a červenými alebo blond vlasmi. Učenci sa väčšinou vysmievali z týchto správ, ale teraz sa ukázali ako pravdivé.

Jeden z týchto opisov môže byť nájdený v skladbe o veľkom generálovi Lüovi, napísanej čínskym poetom Li He (cca 790 – 816 nl.) v jeho „Romanci troch kráľovstiev“:

Keďže nie je známe, aký presný vplyv mali títo belosi na čínsku civilizáciu, je to predmetom špekulácií – zakladajúcich sa na starých budhistických rukopisoch – že zásady budhistického náboženstva mohli byť prinesené na ďaleký východ týmito tochariánskymi Keltmi.

Existencia Tochariánov môže tiež vysvetliť ďalšiu veľkú čínsku záhadu: existenciu stupňovitých pyramíd neďaleko mesta Xian v provincii Qui Chan. Tieto pyramídy sú bez predchodcov v Číne, ale sú bežné pre biele civilizácie.

Hore: jedna z mnohých stupňovitých pyramíd európskeho štýlu (podobná tej na Silbury Hill v Anglicku), ktorá môže byť nájdená blízko mesta Xian v provincii Qui Chauan v Číne. Môžu tieto záhadné (a veľmi nečínske) budovy byť spojené s Tochariánmi? Ďalší provokatívny dôkaz prítomnosti Indoeurópanov v Číne je fakt, že svastika – starodávny symbol sanskritu pre „v dobrom“, je rozšírená aj v Číne ako prianie šťastia.

Zmiznutie Tochariánov

Postupom času sa títo bieli ľudia zmiešali s mongolskými kmeňmi, ktoré ich obkolesovali a týmto spôsobom sa stratili – ale črty ľudí žijúcich v tejto časti Číny ukazujú veľmi jasnú časť bielych a mongolských rysov – podstatne sa líšia od ostatných obyvateľov Číny a ani blond vlasy u nich nie sú úplne neznáme.

Tieto znaky sú teda žijúcim dôkazom ďalšej veľkej stratenej bielej migrácie. Teda biela civilizácia Číny zmizla skrz rasové miešanie. Iba rozpadnuté ruiny ich miest a ich telá ostávajú nemými svedkami ich doby.

Hore: táto maľba z roku 900 nl. z jaskýň budhistického kláštora v Bezekliku v Turfnane, strednej Ázii, zobrazuje Tochariánov darujúcich tácky s mešcami zlata budhistickému svätcovi. Všimnite si svetlé vlasy a modré oči Tochariána napravo, posledné zvyšky indoeurópskych cudzincov v Číne.

Guanchovia z Kanárskych ostrovov

Pri pobreží západnej Afriky ležia Kanárske ostrovy – tento región sa v dávnych časoch stal domovom pre záhadnú skupinu nordikov, ktorí sa stali známymi ako Guanchovia.

Hoci nie je úplne známe ako prišli na ostrovy, vieme, že zdieľali niekoľko spoločných kultúrnych charakteristík so starovekým Egyptom a zdá sa, že ich stavebný štýl bol zreplikovaný v Južnej a Strednej Amerike.

Rovnako ako u keltských Tochariánov, najjasnejší dôkaz toho, ako pôvodní nordickí Guanchovia vyzerali, je v šťastlivo zachovaných pôvodných guanchských múmiách, ktoré sú dnes verejne vystavené v národnom múzeu súostrovia. Odhaduje sa, že mŕtvoly sú 600 až 1 000 rokov staré.

Hore: guanchské múmie, s červenými vlasmi a ďalšími nordickými znakmi – pôvodní obyvatelia Kanárskych ostrovov.

Výskum jednej z múmií ukázal, že úpravy tiel prakticky sedeli s tými na egyptských múmiách, hoci guanchskí mumifikátormi nedosiahli úroveň egyptských expertov.

Guanchovia tiež ovládali umenie písania, ale ich písmo ešte nebolo predmetom podrobnejšieho výskumu.

Guanchské pyramídy na Kanárskych ostrovoch

Najzarážajúcejšia spojitosť medzi Guanchami a Egypťanmi však prichádza v podobe stavania pyramíd – Guanchovia postavili niekoľko malých stupňovitých pyramíd, používajúc ten istý model, akým boli vystavané aj pyramídy v Mezopotámii a Egypte. Pyramídy sú orientované z východu na západ, čo znamená, že pravdepodobne mali aj nábožný účel, ktorý mal spojitosť s východom a západom slnka.

Precízne postavené schodiská na západnej strane každej pyramídy vedú na vrchol, kde je plošina pokrytá štrkom, ktorá mohla byť používaná na nábožné alebo oslavné účely.

Vľavo hore: jedna z pyramíd na Guimari, Kanárske ostrovy. Vpravo: mayská pyramída v Strednej Amerike (Chichen Itza). Podobnosť je nespochybniteľná. Existujú tiež presvedčivé dôkazy, ktoré naznačujú, že bieli použili Kanársky prúd na preplavenie sa cez Atlantický oceán, kde mali vplyv na stredoamerické a juhoamerické civilizácie v predkolumbovských časoch.

Pyramídy guanchského typu nájdené v Mexiku

Slávny dobrodruh, Thor Heyerdahl, ktorý „znovuobjavil“ pyramídy na Kanárskych ostrovoch a dal tento fenomén do pozornosti, tvrdil, že pyramídy môžu byť pozostatky po prieskumníkoch, ktorí sa preplavili cez Atlantik v dávnych časoch a ktorí mohli teoreticky utvoriť spojenie s predkolumbovskými civilizáciami v Amerike.

Keďže pôvodní obyvatelia Kanárskych ostrovov boli svetlovlasí a bradatí, bolo možné, argumentoval Heyerdahl, že dlho pred 15. storočím sa ľudia rovnakého pôvodu ako tí, ktorí sa usadili na Kanárskych ostrovoch, tiež preplavili tou istou cestou po Kanárskom prúde, ktorou sa neskôr do Ameriky doplavil aj Krištof Kolumbus.

Táto teória bola sformovaná na základe slávnej Heyerdahlovej expedície „Ra“, v ktorej dokázal, že bolo možné preplávať Atlantik na egyptských trstinových lodiach.

V skutočnosti boli Kolumbovým východzím bodom Kanárske ostrovy – na ostrove Gomera (ostrov vedľa Tenerife) získal zásoby jedla a vody. Guanchovia na Tenerife v roku 1492 nedovolili Kolumbovi vylodiť sa na ich ostrove – nezapôsobil na nich fyzický vzhľad bradatých Európanov, ktorí vyzerali ako Guanchovia samotní.

Keď Kolumbus a Európania, ktorí ho nasledovali, pristáli v Amerike, boli vítaní a spočiatku aj uctievaní ako bohovia, keďže bezbradí Indiáni, na ktorých narazili, verili, že Španieli patrili k rovnakému rodu ako legendárni zakladatelia ich civilizácie, bradatí muži spoza Atlantického oceánu.

Vzhľadom na aztécke a olmécke (stredoamerickí Indiáni) mýty a legendy, ich boh – Quetzalcoatl – vykazoval nordické črty (farba očí, vlasov a brada). Tento boh prišiel spoza mora a naučil Indiánov pestovať kukuricu a stavať budovy.

Skutočne je zaznamenaná podobnosť medzi stupňovitými pyramídami nájdenými na Kanárskych ostrovoch a tými v Strednej a Južnej Amerike, ktorá silne naznačuje, že išlo o ďalšiu veľkú stratenú bielu migráciu – tentokrát do Strednej a Južnej Ameriky, možno dokonca ešte tisíc rokov pred Kolumbom.

Hore: poloha Kanárskych ostrovov a trasa Kanárskeho prúdu do a späť z Ameriky. Existencia červenovlasých Guanchov na Kanárskych ostrovoch, daná do súvisu s predkolumbovskými červenovlasými múmiami nájdenými v Južnej Amerike a podobnosťou stavebného štýlu pyramíd naznačuje, že bieli pravdepodobne použili Kanársky prúd na prekonanie Atlantiku, zrejme medzi rokmi 2 000 – 500 pnl. Kolumbus sám použil Kanársky prúd, keď vyrážal z Kanárskych ostrovov pri svojej prvej ceste cez Atlantik.

Existujú tiež jasné dôkazy z Mexickej strany Atlantického oceánu, že bieli – bieli s blond vlasmi – dosiahli tú časť sveta dlho pred španielskymi prieskumami na konci 15. stor.

Dole je predkolumbovská nástenná maľba, ktorá je v Chráme bojovníkov, Chichen Itza, na východnom pobreží Mexika. Prvý obrázok ukazuje bielych väzňov po zajatí domorodcami s tmavou kožou a druhý ukazuje obetovanie bieleho muža s dlhými blond vlasmi niebielymi. Je dôležité si uvedomiť, že tieto maľby boli vyhotovené PREDTÝM, ako sa Krištof Kolumbus doplavil do Ameriky v roku 1492.

Nástenná maľba hore bola zrekonštruovaná ako skutočná scéna (fotka nižšie) a je vystavená v Parque Etnografico, múzeu založenom na Kanárskych ostrovoch pri pyramídach, ktoré je tiež otvorené pre verejnosť.

Zmiznutie Guanchov

Guanchské artefakty ako jaskynné maľby, hrobky, hradby z kameňa a malty, rozbitá keramika a iné predmety dennej spotreby sa na ostrove vyskytujú v hojnom počte. Podobné nálezy boli objavené aj na africkom kontinente – obzvlášť v Maroku, čo naznačuje, že v istom období sa Guanchovia dostali aj cez more do Afriky.

Tam sa začali miešať s arabskými a inými nebielymi rasovými typmi. Tento proces má zrejme za následok ojedinelé záblesky blond vlasov a svetlých očí medzi berberským obyvateľstvom severozápadnej Afriky, ktoré sú znateľné až dodnes.

Pyramídy a iné budovy na ostrovoch boli podľa všetkého postavené vyspelým ľudom – do času španielskej invázie však Guanchovia zjavne stratili väčšinu svojho civilizovaného vzhľadu a v španielskych záznamoch stojí, že boli napadnutí nahými kmeňmi, ktoré im niekedy spôsobili vážne vojenské porážky. Až v roku 1496 Španieli nakoniec porazili posledných Guanchov.

Príchod bielych Španielov v polovici 14. storočia zavŕšil pohltenie zvyšných nordických Guanchov do populácie nových usadlíkov. Zvyšky vysokých, modrookých ľudí s blond vlasmi sa sčasti zachovali a stále môžu byť spozorované u mnohých jednotlivcov na ostrove. Čo sa týka kultúry, guanchská civilizácia úplne zanikla pod náporom importovanej európskej kontinentálnej kultúry, takže Kanárske ostrovy ostávajú španielskym územím až dodnes.