„Krivdy sa často dopúšťa tiež ten, kto niečo nerobí, nie len ten, kto niečo robí.“
Marcus Aurelius

Hoci sa nachádza v severnej Afrike, Egypt bol pred rokom 3 500 pnl. osídlený tromi skupinami bielych, a to: mediteráncami („starými Európanmi“), protonordikmi a nordickými Indoeurópnami, pričom posledná vetva na toto územie prenikla počas veľkej vlny indoeurópskych invázií, ktoré sa odohrávali po roku 5 600 pnl.

Časť I: Preddynastická éra a Stará ríša (3 500 – 2 270 pnl.)

Vpravo: Počas veľkých indoeurópskych migrácií od Čierneho mora, približne po roku 5 600 pnl. do Egypta vstúpili a v údolí rieky Níl sa usadili nordici ako „zázvor“ (nižšie) a položili základy pre to, čo sa do roku 3 000 pnl. stalo prvou egyptskou dynastiou.

Život v typických neolitických sídlach sa v dejinách Egypta nazýva preddynastickým obdobím a jeho koniec sa formálne datuje do obdobia okolo roku 3 100 pnl.

Vľavo hore: zvyšky vonkajších stien hrobky faraóna Uadjiho z 2. dynastie (2770 – 2650 pnl.) v Sakkare. Na architektúre sú jasne viditeľné do stien zasadené hlinené býčie hlavy, na ktoré sú nasadené prirodzené rohy. Všimnite si jednoznačnú podobnosť, vedľa vpravo, s býčím kultom z Catal Huyuku v Turecku (pozrite kapitolu 3) v blízkosti Čierneho mora – ďalší dôkaz o spojitosti medzi oboma regiónmi.

„Zázvor“ a ostatní obyvatelia raného Egypta

Čo sa týka rasy, obyvatelia Egypta v tomto období boli rozdelení do troch skupín. Kostrová evidencia z hrobov ukazuje, že pôvodní bieli mediteránci a protonordici boli v tejto oblasti vo väčšine – jedno dobre zachované telo nájdené v púštnom hrobe v Egypte z obdobia okolo roku 3 000 pnl., vystavené v British Museum v Londýne, bolo dokonca pomenované „zázvor“ pre jeho červené vlasy – rasový znak vyskytujúci sa len u ľudí nordického pôvodu.

Hore: dobre zachované telo z preddynastického obdobia Egyptu, okolo 3 300 pnl. Telo, pochované v piesočnom hrobe, bolo dobre zachované prirodzenou suchosťou okolia. Jeho červené vlasy (a tým pádom nordické znaky) sú aj po tisícročiach tak dobre viditeľné, že v British Museum, kde je vystavené pre verejnosť, dostalo prezývku „zázvor“. Vpravo: „zázvorova“ hlava.

Vykopávky však odhaľujú, že aj významná menšina semitov žila v údolí delty Nílu popri bielom obyvateľstve a na veľmi ďalekom juhu (čo sa neskôr stalo južným Egyptom a Sudánom) žilo veľké množstvo černochov. Boli to Núbijci, ktorí neskôr zohrali významnú úlohu v egyptskej histórii – a proti ktorým viedli vojny a ktorých zotročovali bieli Egypťania po takmer 2 000 rokov.

Prítomnosť týchto dvoch nebielych skupín v rámci Egypta neskôr mala značný dopad na históriu egyptskej civilizácie a taktiež jednoznačne vyvracia „environmentálnu“ teóriu pôvodu civilizácií, keďže všetky tri skupiny zdieľali rovnaké prostredie, ale predsa dosiahli rozdielny stupeň rozvoja.

Stará ríša – 3 100 – 2 270 pnl.

V dobových súvislostiach sa prvý egyptský štát začal formovať krátko po založení civilizácie v údolí riek Eufrat a Tigris.

Do roku 3 100 pnl. boli jednotlivé oblasti Egypta zjednotené do dvoch kráľovstiev, severného a južného, ktoré sa podľa toku rieky Níl nazývali aj Horný a Dolný Egypt. Približne vtedy dynamický vodca Menes zjednotil severné a južné kráľovstvá a založil hlavné mesto Memfis na rieke Níl. Rok 3 100 pnl. preto zaznamenáva začiatok dynastickej éry v Egypte a jej prvého obdobia, Starej ríše (tiež nazývanej Prvým kráľovstvom).

Menes rozvinul myšlienku použitia kanálov na odvedenie vôd Nílu tak, aby zavlažili pôdu – a tento zavlažovací systém na Níle existuje dodnes. Menes bol taký nadaný a charizmatický vodca, že bol neskôr Egypťanmi deifikovaný a rozvinul sa kult, ktorý ho predstavoval ako priameho potomka bohov, tradícia, ktorá sa potom rozšírila aj na neskorších faraónov. Je dosť možné, že samotné slovo muž – „man“ pochádza zo slova Menes.

Počas Menesovej vlády sa po prvýkrát začali budovacie práce v najslávnejšom meste starovekého Egypta, Memfise, ktoré sa stalo hlavným mestom prvej ríše. Okolo tohto času sa tiež rozvinulo egyptské piktografické písmo, pravdepodobne inšpirované sumerským písmom. Stará ríša vo veľkom obchodovala s okolitými krajinami, získavajúc drevo z Libanonu a meď zo Sinajského polostrova.

Vľavo hore: prvá veľká pyramída Egyptu: stupňovitá pyramída v Sakkare, cca 2 600 pnl. Jej architekt, Imhotep, bol neskôr pretransformovaný na božstvo pre úctu k tomuto technologickému výkonu. Vpravo hore: časť masívneho kamenného komplexu, ktorý obkolesuje stupňovitú pyramídu.

Počas obdobia Starej ríše boli postavené veľké pyramídy a sfinga pri Gíze. Stavebné práce na nich začali okolo roku 2 500 pnl. za vlády faraóna Cheopsa (tiež známy ako Chufu), ktorý sa vďaka pyramídam stal jedným z najslávnejších panovníkov Starej ríše.

Kráľovná Hetepheres II. zo 4. dynastie, dcéra Cheopsa, staviteľa veľkej pyramídy, je na farebných reliéfoch jej hrobky zobrazená ako jasná blondína. Jej vlasy sú namaľované svetložltou farbou, prekryté malými červenými horizontálnymi čiarami a jej koža je biela. („The Races of Europe“ („Rasy Európy“), Carleton Stevens Coon, New York City, Macmillan. 1939, str. 98)

Cheopsove pyramídy však nie sú najstaršími pyramídami v Egypte – stupňovitá pyramída v Memfise predstihuje tie Cheopsove minimálne o storočie a bola navrhnutá dvorným architektom Imhotepom, ktorý bol neskôr Egypťanmi zbožštený. Táto veľká stavba, takmer 66 metrov vysoká, sa musela zdať ohromná bežným Egypťanom toho času, ktorí žili v tom lepšom prípade v dvojposchodových domoch z tehál z riečneho bahna, preto nie je žiadnym prekvapením, že staviteľ bol napokon premenený na boha.

Sfinga a pyramídy v Gíze, cca 2 500 pnl.

Cheopsove pyramídy sú impozantné aj dnes – na ten čas sa ich zostrojenie muselo zdať nadľudským. Boli stavané 20 rokov, na ich stavbu bolo spotrebovaných približne 5 – 6 miliónov ton kameňa, pričom niektoré kusy boli prevezené o vyše 800 km, na mieste bola odvedená takmer dokonalá murárska práca, takže nesúlad smerovania kamenných blokov je aj dnes menej ako jedno percento. Najväčšia z pyramíd siaha do výšky 146 metrov – čo je viac ako Chrám Sv. Petra v Ríme (ktorý je najväčším kresťanským chrámom).

Hlava Chafreho zo 4. dynastie (2 575 – 2 467 pnl.). Flinders Petrie Collection, University College, Londýn.	Posmrtná maska kráľa Tetyho, 6. dynastia (2 323 – 2 152 pnl.). Káhirské múzeum.

Faraón Šepsekaf, posledný kráľ 4. dynastie (2 575 – 2 467 pnl.).	Socha faraóna Menkaureho a jeho manželky, Khamerernebti II., 4. dynastia (2 575 – 2 467 pnl.).