Svetová literatúra po druhej svetovej vojne splodila mnoho diel, ktoré svet varujú pred zotročením ľudstva v dôsledku vlastnej hlúposti. Väčšina z týchto prác je písaná ako science fiction, ako príklad známy román 1984 od Georga Orwella. Do tohto žánru patrí tiež dielo z medzivojnového obdobia, ktorému sa chcem venovať v tomto článku, Válka s mloky od Karla Čapka. Nevedomky predpovedal hrozbu záplavy Európy prisťahovalcami, hoci pôvodne bolo dielo namierené práve proti odporcom takej situácie.

Vynechám okolnosti, za ktorých som sa dostal minulý týždeň do kina na film Harry Potter a polovičný princ. Ako človek, ktorý má odpor k televízii a prirodzene ku kinu ešte väčší, som nejako pretrpel 2 hodiny nezmyselného filmu a dovolím si priniesť zopár postrehov z latentného ovplyvňovania, na ktoré sa pri pozeraní tv zameriavam.

Kniha anglického autora Charlesa Pattersona sa venuje pre slovenského čitateľa nie veľmi známej téme: právam zvierat. Celú túto problematiku sa snaží prirovnávať k nacizmu a nacistickým vyhladzovacím táborom na podklade neslávne známej Treblinky. Patterson sa snaží ukázať, že je to necitlivosť a tolerancia utrpenia voči zvieratám, ktorá umožňuje to isté aj na ľuďoch, najmä vybraných skupinách, ktoré sú propagandou „odľudštené“ a prirovnávané k zvieratám. Kniha vyšla aj v češtine.

Neviem, či ste sa stretli s dvojjazyčnou (anglicko-maďarskou), krikľavo tmavočervenou knihou, ktorá vyšla r. 1997 pod názvom THE SITUATION OF THE SLOVAK NATIONAL MINORITY IN HUNGARY, resp. A MAGYARORSZÁGI SZLOVÁK NEMZETI KISEBBSÉG HELYZETE, čo po slovensky znie asi takto: SITUÁCIA SLOVENSKEJ NÁRODNEJ MENŠINY V MAĎARSKU.

Tretia kniha britského autora Arthura Kempa sa špecializuje na aktuálnu problematiku tzv. „súboju civilizácií“. Tieto udalosti však vníma v širšom historickom kontexte: „Napriek rozšírenému názoru, tento [„súboj civilizácií“] nie je prvkom výlučne novodobých dejín, ale skutočnosť, ktorá charakterizuje islam už od jeho vzniku pred cca 1 300 rokmi“ (str. 6). Kemp ďalej poukazuje na to, že základné princípy oboch kultúrnych okruhov (západný svet a islamský svet) sú úplne nezlučiteľné a preto buď Európa padne do područia islamu, alebo sa opäť stane etnicky homogénnou a udrží si svoju tvár. V závere napokon ponúka náčrt možného riešenia problému.

V autobiografii Trkalo se tele s dubem ukázal na jedinečnom prípade svoj nerovný súboj s komunistickým režimom, jeho zdrvujúce svedectvo o jednej z najsmutnejších etáp ruských a svetových dejín. Neobyčajný názov – Trkalo se tele s dubem – vychádza zo starého príslovia o nerozumnosti slabého a osamelého teliatka pokúšajúceho sa malými rožkami vyvrátiť mohutný storočný dub, ktorého mohutná koruna dusí svojím tieňom všetko živé široko ďaleko.

Vydavateľstvo: Academia | 570 strán | možno kúpiť: dunaj.sk

Provokatívna kniha amerického politológa pôsobiaceho na univerzite v Chicagu sa dotýka najcitlivejšieho miesta modernej židovskej histórie a už po svojom prvom vydaní v roku 2000 vyvolala búrlivú odozvu v mnohých štátoch. Autor nespochybňuje nacistický holocaust, ale tvrdí, že uctievanie pamiatky genocídy a odškodňovanie Židov, ktorí prežili koncentračné tábory, začalo byť masivným spôsobom zneužívané.

Vydavateľstvo: Dokořán | 151 strán | možno kúpiť: najnakup.sk