Nachádzame sa v Michalovciach, kde sme absolvovali (dvaja kamaráti) v konečnom dôsledku neúspešnú kúpu auta, z dôvodu neseriózneho prístupu predávajúceho, ktorý bol mimochodom cigán. Keďže máme čas, cesta automaticky smeruje na pietne miesta, kde ležia kosti našich zosnulých blízkych, či našich národných hrdinov.

Prešovský cintorín sa stal jedným z viacerých miest na Slovensku, kde svoj posledný odpočinok našli nemeckí vojaci, padlí počas II. svetovej vojny. Pochovaných je tu okolo 1400 mužov v zbroji.

Pri kladení vencov zosnulým sa na prešovskom cintoríne z času na čas stretnú okrem zástupcov mesta Prešov aj predstavitelia rôznych organizácií, či stavov napr. Spoločnosti starostlivosti o nemecké vojnové hroby, Rakúskeho Čierneho kríža, či Vojenskej posádky Prešov.

Krompachy, 5. 9. 2009. Ďalšie z miest, v ktorom sa ukázal nesúhlas slovenského národa s tyraniou, ktorú vytvára tento systém. Mali ste možnosť vidieť ako celú akciu a jej účastníkov vykreslili médiá. My vám prinášame sériu videozáznamov, kde máte možnosť vidieť, akí „extrémistickí“ ľudia sa akcie zúčastnili.

Nepríjemný koniec protestného zhromaždenia v Šarišských Michaľanoch vyústil do ďalšieho občianskeho nesúhlasu, tentokrát v Prešove, s názvom „Ľudia proti násiliu“, ktorého iniciátorom bolo združenie Nové slobodné Slovensko (NSS). Niekoľko hodín pred začiatkom akcie panoval v meste pokoj, bolo však možné častejšie zazrieť policajné hliadky. Priestor pred divadlom už obliehali novinári, ktorí sa neskôr premiestnili pred autobusovú stanicu.

Vo včerajších večerných hodinách sa vďaka policajnej brutalite skončila spontánna demonštrácia v Šarišských Michaľanoch, ktorou sa malo upozorniť na cigánsku kriminalitu v danom regióne, ale aj na celkovú cigánsku problematiku. Akcie sa zúčastnilo okolo 200 nacionalistov a niekoľko stoviek miestnych obyvateľov.

Dňa 30. mája sa v obci Lúky pod Makytou uskutočnil pohreb národovca, historika, spisovateľa a novinára Tomáša J. Vetešku, ktorého politické zmeny po roku 1945 prinútili žiť a pracovať mimo Slovenska. Na smútočnom obrade sa zúčastnil známy exilový historik, profesor František Vnuk, ale tiež niektorí členovia Miestneho odboru Matice slovenskej z Púchova. Po ukončení obradu púchovskí matičiari využili príležitosť, aby pozvali pána profesora na osobné stretnutie, počas ktorého im odpovedal na množstvo zaujímavých otázok týkajúcich sa histórie slovenského národa.

23. mája sa na Pribinovom námestí v Nitre pod záštitou Slovenského Hnutia Obrody uskutočnila akcia pod názvom Slávnosť predkov. Každý rok je akcia venovaná jednému slovanskému národu. Tento ročník patril Ruskej federácii.

V sobotu 16. mája sa v Košiciach úspešne uskutočnil pochod národných síl, tentokrát proti kapitalizmu, konzumu a globalizácii, na ktorom sa zišlo približne 200 ľudí zo všetkých kútov Slovenska. Situácia pred začatím akcie bola pokojná, avšak úplne bez záchvatu hystérie sa nezaobišla.

AKTUALIZOVANÉ: Dva dni pred 14. marcom podpálili neznámi páchatelia auto vodcu Slovenskej pospolitosti Ivana Sýkoru pred jeho domom. Podľa očitého svedka, ktorý videl dvoch páchateľov, sa incident stal krátko po pol noci zo štvrtka na piatok. Táto snaha o zastrašenie Ivana Sýkoru je zákerný, zbabelý a primitívny čin. Týmto kriminálnikom vôbec neprekážalo, že poškodia aj majetok iných ľudí, ktorí mali auto zaparkované v tesnej blízkosti podpáleného auta. Spôsobili škodu aj na ďalších piatich zaparkovaných automobiloch. Aj napriek tomu, že bola informácia poskytnutá mediám, a napríklad TA3 na mieste natočila reportáž, noedznela táto informácia v žiadnych masmédiách. (Správa SP)

Je krásne sobotné ráno a 14. marec predo mnou. Do ulíc vyrážam už o 9:00, aby som obhliadol situáciu v meste. Nasadám na autobus a vystupujem pri Martinskom cintoríne. Okrem jednej hliadky policajtov nič zvláštne nevidím. Pri hrobe však s radosťou sledujem viac ako 10 „skalných“ ako zdobia hrob pána prezidenta jeho portrétmi a slovenskými vlajkami. Odtiaľ sa presúvam na vlakovú stanicu.

Krátka história jednej tragickej udalosti

Ruská armáda veľmi rýchlo postupovala smerom na západ a bola už približne 100 km od Drážďan. Očakávaná Jaltská konferencia mala mať veľký vplyv na usporiadanie povojnovej Európy a po vyhodnotení danej situácie bolo jasné, že v tejto chvíli by vlády spojencov mali využiť hromadného bombardovania ako prostriedku k nátlaku na Sovietsky zväz. A tak bolo pre spojenecké vojská potrebné ukázať vražednú silu, ktorú dokážu použiť proti civilnému obyvateľstvu. 13. a 14. februára 1945 sa spojenecká armáda teda rozhodla uskutočniť svoj plán.

Na Slovensku sa nachádza 6 oficiálnych nemeckých vojenských cintorínov, kde odpočíva 12 199 nemeckých vojakov, ktorí bojovali na našom území spolu s našou armádou proti boľševizmu. Tieto cintoríny nájdete: Bratislava-Ružinov, Humenné, Hunkovce, Prešov, Zborov a Važec.

Važec sa nachádza 28 km od Popradu v Smere na Žilinu (vedľa cesty č. 18 (E 50) medzi obcami Važec a Štrba). Cintorín je hneď pri ceste a preto ho nikto neprehliadne. Panorámu vytvárajú krásne štíty Vysokých Tatier. Cestou zo smeru od Žiliny Vám neunikne pohľad na najznámejší slovenský vrch Kriváň.

Dnešný 17. november je dňom 19. výročia tzv. nežnej revolúcie, ktorá odštartovala transformáciu komunistického režimu na kapitalistický. Súčasťou tejto transformácie mali byť aj rozšírené politické práva a slobody pre občanov. To, že tomu tak nie je a že súčasné trendy majú na poli slobody prejavu skôr spiatočnícky kurz, demonštrovali dnes stovky národovcov v Bratislave. Okrem tejto akcie boli aj mnohé iné – tie však svojím programom, časom a počtom účastníkom nesiahali národovcom ani po päty.

O protestnom pochode v Trenčíne (11. 7. 2008) sa vravelo dlho dopredu vďaka systematickému zastrašovaniu zo strany médií. Na to hneď reagovali organizátori s upozornením, že na autorov týchto článkov podajú trestné oznámenia za § 199 Tr. zákona o šírení poplašnej správy, čo zmiernilo ich nasledujúce písanie neprávd a radšej dávali priestor rôznym „expertom“ na extrémizmus. Napriek tomu, že neexistovali žiadne dôkazy, že sa jedná o pochod extrémistov, pán primátor Trenčína Celler sa všemožne snažil tomuto pochodu zabrániť, ale nepodarilo sa mu to. Blížiacim sa dňom pochodu prichádza správa o chystanom protirasistickom happeningu zo strany „militantov“ z Antify, ktorí chceli pochod narušiť priamo na Mierovom námestí. A tak nič iné nezostávalo, ako len nedočkavo čakať na deň D.

V utorok večer 11. marca sa aj v Banskej Bystrici uskutočnilo zhromaždenie, ktoré malo demonštrovať podporu srbskému národu. Podobný scenár ako v Bratislave: prejavy predstaviteľov najrôznejších organizácií, voľné fórum prítomných. Spievali sa však aj srbské národné piesne a nakoniec za vyzváňania kostolných zvonov prítomní zapaľovali desiatky sviečok za srbské obete zavraždené albánskymi teroristami.

» Vyjadri sa k téme Čo sa vám páči a čo vám chýba na národných akciách?

V stredu 5. marca 2008 sa v Bratislave konala demonštrácia proti nezákonnému odtrhnutiu Kosova od Srbska. „Kosovo je srbské“, alebo „Kosovo je srdce Srbije“ – skandovalo niekoľko stoviek demonštrantov, ktorí včera večer niesli srbské a slovenské zástavy ulicami Bratislavy z Hlavného na Hodžovo námestie.

Včera si vyše stovka ľudí z rôznych organizácií a rôznych kútov Slovenska pripomenula 68. výročie vyhlásenia slovenskej samostatnosti v Panteóne slovenských dejateľov, ktorý je inštalovaný v malej obci Čakajovce neďaleko od Nitry.

Hlavnými organizátormi podujatia bolo Slovenské hnutie obrody a Nové slobodné Slovensko. Prítomní boli aj zástupcovia Slovenskej národnej jednoty, Slovenskej ľudovej strany, Slovenskej pospolitosti a aj chlapci z neformálneho združenia Stropkovská stráž.

Včera sa na Námestí SNP napokon uskutočnilo zhromaždenie Iniciatívy za slobodu slova, ktoré ešte 1. februára mestská časť Bratislava – Staré Mesto protiprávne zakázala. Kým vtedy na zákaz stačilo konštatovanie, že: „zvolávatelia zhromaždenia boli alebo sú členovia Slovenskej pospolitosti...“ tentoraz mestská časť uvedený dôvod na zákaz zhromaždenia nepoužila.

Štokholm / Švédsko: V predmestí švédskeho hlavného mesta Salem sa aj tento rok uskutočnil spomienkový pochod za Daniela Wretströma. Viac ako 1 000 národovcov zo všetkých kútov Škandinávie sa zišlo, aby si uctilo spomienku švédskeho mladíka Daniela Wretströma, ktorý sa stal pred šiestimi rokmi obeťou beštiálneho útoku aziatskych azylantov. Skupina asi 15-tich aziatov mladému mužovi, ktorý bol v ten osudný večer vonku so svojou priateľkou, na zastávke v Säbytorgsvägen, najprv nadávali do „rasistov“, začali ho biť a doslovne ho ubili na smrť. Aj napriek tomu, že to bola očividná vražda, dostali páchatelia len bagateľné tresty a dnes sú už všetci na voľnej nohe.

V sobotu 27. mája 2006 sa v juhoslovenskom meste Šurany mal uskutočniť protest proti organizovaniu už 2. ročníka „Maďarského ostrova na Félvidéku“ – hudobného festivalu pomätených pohrobkov Horthyovcov, Szálassiovcov, odporcov Trianonu a ďalšej luzy. Ten sa uskutočňoval ešte približne o 20 km južnejšie v obci Komoča.

10. marca sme si pripomenuli výročie smutnej tragédie – vraždy Branislava Slámku, ktorého v autobuse MHD nožom napadol a zabil cigán hlásiaci sa k anarchisticko-boľševickým hnutiam.

Pri príležitosti tohto smutného výročia si Braňovi kamaráti a známi pripomenuli túto tragickú udalosť.

BRATISLAVA – Včera si slovenskí národovci pripomenuli tragický deň v novodobých slovenských dejinách – pri príležitosti 59. výročia obesenia prvého slovenského prezidenta – Dr. Jozefa Tisa. Po politicky zinscenovanom procese dostal trest smrti povrazom. Vražda sa udiala 18. apríla 1947 vo väznici Justičného paláca, pri ktorom sa včera zišli národovci z rôznych organizácií: SNJ, SP, JSM, SĽS, SHO. Po odznení prejavov zástupcov jednotlivých organizácií pokračovala spomienka na tragický deň svätou omšou. O súde s Dr. Jozefom Tisom »

Stockholm / Salem: V stockholmskom predmestí Salem sa aj včera uskutočnila medzičasom už tradičná pamiatka Daniela Wretströma, podujatie, na ktorom sa už roky spomína 9. decembra azylantmi zavraždeného 17-ročného mladíka Daniela Wretströma. Odvtedy každoročne celebrované podujatie patrí medzi najdôležitejšie podujatia medzinárodnej nacionalistickej scény Európy a politicky ho môžeme priradiť vedľa Wunsiedlu.

Včera som sa zúčastnil na pochode proti násiliu organizovaného ĽPR v Bratislave. Odhady na účasť sa rôznia – ale 3000 ľudí tam, zrejme, aj mohlo byť. Na to, že o akcii informovala väčšina médií, dokonca niektoré k účasti priamo navádzali a vyzývali, jedná sa o malé číslo. Program otvoril Daniel Milo, šéf svorky ĽPR, moderovala Oľga Záblacká.

Akcie organizované cez víkend Slovenskou pospolitosťou, Jednotou slovenskej mládeže a Novým slobodným Slovenskom sa nezaobišli bez incidentov.

Sobotňajšie pripomenutie výročia popravy Šuleka a Holubyho v mestskej časti Hlohovca v Šulekove prebehlo relatívne pokojne. Presun autobusmi a autami do Modry už taký pokojný nebol. Cestujúci idúci na akciu do Modry boli podrobení zbytočnej legitimácii.

Dnes, 5. júla 2005 sme si národní aktivisti pripomenuli štátny sviatok svätých vierozvestcov Cyrila a Metoda na južnom Slovensku – v Komárne pred Domom Matice slovenskej.

Potom, ako Weimarský súd povolil Fest der Völker, mohlo sa začať znova s mobilizovaním. Prvé, čo uzreli organizátori a hostia ráno pri odjazde na akciu, bol jenský farár Lothar Koenig. Spomínaný asi chcel svojou intolerantnou toleranciou priviesť účastníkov na „správny smer“, svojimi bezduchými rečami, ktoré prehlučilo trúbenie áut nacionalistov. A možno nám chcel zablokovať cestu, čo ale nefungovalo, aj keď je dobre živený, musel by ešte viacej jesť, aby sa mu to podarilo.

V Taliansku si v posledných dňoch pripomenuli nielen koniec druhej svetovej vojny, ale aj úmrtie svojho vtedajšieho duceho. Reč je o Benitovi Mussolinim (1883 – 1945).

Mussolini bol zavraždený na úteku z Mailandu v blízkosti Como partizánmi dva dni po dobrovoľnej smrti Adolfa Hitlera v Berlíne. O deň neskôr bol vydaný mailandskej zberbe k posmechu. S ním umreli aj jeho najbližší spolupracovníci ako aj jeho milovaná Clara Petacci. Na rozdiel od Hitlera bol Mussolinimu dopriaty čestný hrob v rodinnej hrobke Mussoliniových na cintoríne San Cassiano v Predappio, kde je dnes strážený čestnou strážou.

UNO – zhromaždenie si minulý pondelok poriadne oneskorene pripomenulo „oslobodenie nacistických likvidačných táborov“ ku koncu druhej svetovej vojny prvýkrát vo svojej histórii s náboženským pátosom. Bola odriekaná modlitba za mŕtvych „El Male Rahamim“ a bola spievaná izraelská hymna Hatkiva. Halleluja! Generálny tajomník Kofi Annan nútene prekonal šesťdesiat rokov po skončení vojny v New Yorku činy nacistov a označil tragédiu židovského národa za jedinečnú.