Prešovský cintorín sa stal jedným z viacerých miest na Slovensku, kde svoj posledný odpočinok našli nemeckí vojaci, padlí počas II. svetovej vojny. Pochovaných je tu okolo 1400 mužov v zbroji.
Pri kladení vencov zosnulým sa na prešovskom cintoríne z času na čas stretnú okrem zástupcov mesta Prešov aj predstavitelia rôznych organizácií, či stavov napr. Spoločnosti starostlivosti o nemecké vojnové hroby, Rakúskeho Čierneho kríža, či Vojenskej posádky Prešov.
Je to veľmi pekné, ak si ľudia pripomínajú padlých v boji v duchu myšlienky, ktorá obvykle figuruje na pamätných tabuliach vojenských cintorínov „Spomínajte na nich a na mŕtvych všetkých vojen. Ich životy nás nabádajú k zmiereniu.“ Hlboká myšlienka, hodná zakomponovania do životnej filozofie každého súdneho človeka.
Obvykle sú na vencoch položených ku pamätníkom, či miestam posledných odpočinkov stuhy s rôznymi nápismi. Tu sa aj dostávame ku bodu, kvôli ktorému tento príspevok vznikol. Na stuhe venca položeného (začiatkom novembra 2009) ku pamätníku v tvare kríža, venovaného nemeckým vojakom z rúk vojenskej posádky Prešov je napísané: „S úctou a vďakou príslušníci posádky Prešov“
Je skutočne na mieste vyjadriť uznanie vojakom prešovskej posádky, že okrem úcty k nebohým nemeckým vojakom, im aj zároveň ďakujú za ich pôsobenie v našich končinách. Keďže vieme, že v našich končinách nemeckí vojaci potlačovali Slovenskú národnú pohromu (SNP), taktiež bojovali proti prenikaniu boľševickej armády na Slovensko, Maďarsko a Poľsko, na základe toho sa možno oprávnene domnievať, že prešovskí vojaci ďakujú práve za minimálne jeden z týchto činov.
Dal by Boh, aby posádok s takýmito chvályhodnými postojmi bolo na Slovensku čo najviac.