Minulý týždeň sme boli opäť svedkami prejavov choroby zvanej politická korektnosť. Maroš Šefčovič je kandidátom socialistov na post podpredsedu Európskej komisie. To, že je kandidátom socialistov, je nezlomnou zárukou, že jeho aktivity a činnosť boli a budú v častom rozpore so zdravým rozumom. Minulý týždeň bol vytiahnutý na svetlo jeho „protirómsky“ výrok z minulosti.

Szájer v stredu novinárov v Bruseli informoval, že podľa dokumentu OBSE mal Šefčovič povedať, že Rómovia zneužívajú sociálny systém na Slovensku. Išlo o konferenciu organizovanú EK z 19. januára 2005 o ľudských právách a migračnej politike EÚ.

Mnohí z vás si teraz už určite povedia, že sa opakujem a píšem stále o tom istom. Možno aj oprávnene, veď vo svojich článkoch sústavne kritizujem prácu slovenskej polície a stav slobody na Slovensku. Netreba ale zabúdať, že sloboda a spravodlivosť sú veľmi neisté. Stačí sa pozrieť do nedávnej minulosti, prípadne aj konkrétne Československa.

Dnes, 3. 12. 2009 som sa rozhodol na protest zanechať štúdium na Prešovskej univerzite iba jeden semester pred štátnicami, potom, ako mi po vypískaní izraelského veľvyslanca bola zrušená účasť na medzinárodnom projekte univerzity v Holandsku (pozri prílohu). Urobil som tak na dnešnom zasadaní Disciplinárnej komisie Fakulty humanitných a prírodných vied, na ktorej som absolvoval 6 semestrov štúdia učiteľstva občianskej a technickej výchovy, počas ktorých som bol niekoľkokrát za výnimočný prospech odmenený motivačným štipendiom.

To, že tzv. európska integrácia a kresťanstvo nejdú do kopy, je trochu rozhľadenejším ľuďom dávno jasné. K poslednému výčinu tejto zvrátenej tendencie voči kresťanstvu sa mi ale ťažko hľadajú distingvované slová.

V súčasnosti v spoločnosti dosť rezonuje téma novelizácie zákona o štátnom jazyku (jazykového zákona). Tento zákon, ktorý určitým osobám – nie však fyzickým – ukladá povinnosť vyjadrovať sa spisovne (čo sa týka verejných vyjadrení) pod hrozbou pokút, je účinný od prvého septembra. Od tohto dátumu ako keby sa pretrhlo vrece s rôznymi protestmi, námietkami, sťažnosťami do zahraničia a výzvami na zrušenie zákona.

Ešte poriadne ani neuschol atrament na nahlásení zhromaždenia, ktorého cieľom je odsúdiť sobotňajšiu policajnú brutalitu v Šarišských Michaľanoch, a boľševický plevel o sebe dáva znova vedieť.

Zhromaždenie Ľudia proti násiliu nahlásilo občianske združenie Nové slobodné Slovensko. Jedným zo štatutárov je Radovan Novotný, ktorý pracuje ako hasič. Hasičský a záchranársky zbor spadá pod Ministerstvo vnútra.

Dňa 8.8. 2009 sa v Šarišských Michaľanoch konala akcia, ktorá mala za cieľ poukázať na problém cigánskej kriminality. Zhromaždenie nebolo oficiálne ohlásené, zakázané ani rozpustené. Nakoniec boli jeho účastníci rozohnaní za použitia značného množstva sily, ba až brutality zo strany polície. Na základe dostupných informácií možno jasne konštatovať, že zo strany štátu a územnej samosprávy bolo učinených viacero opaterní, ktoré odporujú platnému právu Slovenskej republiky.

Spoločnosť trpí nepríjemnou deviáciou, ktorá spôsobuje hromadenie a nárast mnohých problémov. Reč je o politickej korektnosti, úchylke, ktorá potláča právo slobodného vyjadrovania a z ľudí, ktorí sa neboja označiť problémy pravými názvami, robí extrémistov.

Politická korektnosť sa uplatňuje najmä vo vzťahu k imigrantom, multikulturalizmu a s tým spojenej kriminalite. Špecialitou u nás, ale aj v Českej republike, je cigánska problematika, ktorá už dlhodobo naberá nebezpečné rozmery. Tieto rozmery sú dokonca už tak obludné, že si na nich láme zuby aj samotná politická korektnosť.

Dňa 17. júna 2009 som sa rozhodol napísať článok o kauze Daniel Tupý, ktorá dospela do svojej terminálnej fázy vynesením prvostupňového rozsudku nad údajnými vrahmi. V rámci korektnosti a názorovej pestrosti som kontaktoval a o stanovisko požiadal občianske združenie Ľudia proti rasizmu, ktoré práve na túto kauzu najviac poukazovalo ako „zločin neonacistov“. Napísal som im mail, ako komentujú najnovší vývoj udalostí.

Novelu trestného zákona o extrémizme včera vetoval prezident Ivan Gašparovič. Využil tak konštruktívne svoju jedinú kompetenciu kontroly legislatívnej tvorby. Ako právnik to zdôvodnil tým, že novela nedefinuje zavedený pojem „extrémistický materiál“ a tiež skritizoval, že novela stavala mimo zákona tých, čo tento „extrémistický materiál“ doma len prechovávajú, hoci aj na vedecké účely.

Kniha Henryho Forda Medzinárodný Žid vyšla prvý krát v USA v roku 1920. Odvtedy bola preložená do mnohých jazykov a vyšla vo viacerých krajinách. V tomto roku ju vydáva napr. nakladateľstvo The Noontide Press, California, USA. Český preklad vydalo nakladateľstvo B. Kočího v Prahe už v roku 1924. Od toho času, pokiaľ mi je známe, až do vydania v týždenníku Politika kniha česky nevyšla.

Je nepochopiteľné, prečo by kniha, ktorá viac než 70 rokov vychádza takmer všade na svete u nás vyjsť nemala a prečo by práve českému čitateľovi malo byť upierané právo, aby si ju sám prečítal a sám si na ňu utvoril svoj názor.

Väčšina nacionalistov sa snaží svoj boj viesť nielen čestne a morálne, ale aj v súlade so zákonmi. Často v duchu Sokratovho hesla: „Dobrý občan má dodržiavať aj zlé zákony, aby neviedol dobrého občana k tomu, nedodržiavať dobré.“ Nacionalisti totiž neuznávajú anarchiu, ale veria tomu, že spoločnosť musí spočívať na istých pravidlách. Posledné zmeny Trestného zákona však šmahom ruky kriminalizovali nielen mnohých nacionalistov, ale aj veľkú časť slovenskej spoločnosti.

Už vo februári 2009 sme vás informovali, že v parlamente do druhého čítania postúpila nebezpečná novela trestného zákona. Teraz musíme s ľútosťou konštatovať, že v utorok 28. apríla táto novela prešla v takmer pôvodnom znení. S ľútosťou preto, lebo, napriek tomu, čo sa mnohí snažia ľuďom nahovoriť, záleží nám na slobode. A ustanovenia tejto absurdnej novely možno zneužiť nielen proti nacionalistom, ale proti každému. Novela účinnosť nadobúda 1. júnom 2009.

Minulý týždeň médiami preleteli správy o „protirómskych plagátoch“, ktoré sa objavili v niektorých mestách na východe Slovenska. Konkrétne to bolo v utorok 14. apríla v Rožňave a stredu 15. apríla v Rimavskej sobote. Podľa správ v médiách, plagáty a nimi propagovaná stránka boli „protirómske“ a „obsahovali viaceré extrémistické tvrdenia“. Médiá však neuviedli žiadny konkrétny príklad extrémistického tvrdenia v článku. Napodiv, bola zverejnená aj adresa blogu, ktorý plagáty propagovali. Prečítal som si teda celý kontroverzný článok. Pôvodne som si myslel, že pôjde o nejakú stránku s nízkou kvalitou, iracionálne sa navážajúcu do Cigánov. Bol som však pozitívne prekvapený.

„Súd v Trebišove odsúdil maďarského extrémistu“ – písali tento týždeň médiá. Takáto správa potešila nielen občianskych aktivistov, ale aj mnohých nacionalistov a väčšinu spoločnosti celkovo. Ľudia väčšinou reagujú myšlienkovým pochodom: maďarský šovinizmus je zlý, tak je dobré, že sa proti nemu niečo spravilo. Kto však o tomto prípade čítal niečo viac, ľahko prišiel na to, že postup slovenských orgánov činných v trestnom konaní porušil základné zásady demokracie.

Pedagóg Vasilij Drožžin, ktorý učí na petrohradskej univerzite ministerstva vnútra Ruskej federácie, napísal učebnicu „História nášho štátu a práva 1985 – 1991“. Kvôli širšej pluralite do nej zahrnul aj politicky nekorektné citáty niektorých autorov. Nič nezvyčajné. Je to normálny akademický prístup, bežne praktizovaný všade vo svete.

Pri každodennom čítaní internetových denníkov človek narazí na rôznorodé informácie a tak pri čítaní správ v „deň obetí nacistického holokaustu“ som natrafil v denníku iDnes na článok o Oldřichovi Stránskom. Tento človek prežil tábor v Osvienčime (Auschwitz), je dlhoročným predsedom Českej rady pre obete nacizmu, pred pár rokmi stál aj v čele Českého zväzu bojovníkov za slobodu a v Združení oslobodených politických väzňov, dokonca vydal knihu „Není spravedlnosti na zemi“, v ktorej opisuje osudy Židov už od Rakúsko-Uhorska.

Britský vydavateľ Peter McGee sa rozhodol v Nemecku znovu publikovať všetky čísla novín Völkischer Beobachter od roku 1933 až po zánik novín v roku 1945. Völkischer Beobachter bol oficiálnou tlačovinou nemeckej NSDAP a začal vychádzať v roku 1920. Práve táto skutočnosť spôsobila ďalšie spochybňovanie slobody prejavu zo strany nemeckých správnych orgánov (ktoré sa obávajú, čo na to povedia židia) a rozpútala diskusiu o tom, či ide o vhodný krok.

Na tomto mieste uverejňujeme prejav politického väzňa a vyhnanca Jozefa Vaškoviča, ktorý chcel predniesť na púti politických väzňov na sv. Hostýne, ale usporiadateľmi mu bol zamietnutý s odôvodnením, že väzni majú počúvať, čo sa im hovorí a nie to, aby hovorili oni.

Dňa 18. novembra 2008 bola Slovenskej pospolitosti doručená písomná výzva na ukončenie protiprávnej činnosti, ktorá musí podľa zákona o združovaní prechádzať samotnému rozhodnutiu o rozpustení. Ako sa pre médiá vyjadrilo Ministerstvo vnútra, výzva bola odoslaná už 7. novembra 2008 a Slovenská pospolitosť si ju odmietla prevziať. V skutočnosti bola 7. novembra len vyhotovená, ale zaslaná bola až 11. novembra 2008.

Keď som okolo obeda jedným uchom počul v rádiu o Ficovom vyjadrení na margo zrušenia Slovenskej pospolitosti, vravím si, že je len ďalší z kreténov, ktorý nevie rozoznať politickú stranu od občianskeho združenia. Akurát mi bolo trochu divné, že sa ficovci hlásia k totalizačným zásluhám dzurindovcov.

Správu som ale počul druhý krát a to už ma zamrazilo: naozaj došlo k rozpusteniu občianskeho združenia Slovenská pospolitosť.

Že ľudia, aj poprední odborníci bývajú v dnešnom „demokratickom“ svete zosmiešňovaní a zhadzovaní v médiách za to, že povedia niečo politicky nekorektné, sme si už zvykli. Ale to, že niekto je kritizovaný za to, že povie nielen fakt, ale aj postaví židov do pozície obete – ešte k tomu nevinnej, je už skutočne priveľa. Presne to sa ale stalo poprednému nemeckému ekonómovi Hansovi-Wernerovi Sinnovi.

V piatok 19. septembra som na stránku YouTube pridal video s názvom „Black Intelligence (African IQ)“ („Čierna inteligencia (IQ Afričanov)“). Toto pojednávalo o inteligencii v subsaharskej Afrike a poukazovalo na možné sociálne následky tejto skutočnosti. Asi dva dni na to som zistil, že moje video bolo odstránené, pretože údajne porušovalo zásady YouTube.

Účastníci osláv 160. výročia vzniku prvej Slovenskej národnej rady mohli byť 19. septembra v Myjave opäť svedkom toho, ako sa polícia mení na nástroj politickej moci, pričom porušuje aj vlastné zákony. Tohtoročné oslavy sa konali pod záštitou vlády, pripomenúť si ich však prišla aj Slovenská pospolitosť.

Nechýbala štandardná šikana – povinná legitimácia skupiny okolo SP – major K. ju ešte zdôvodňoval „vynaliezavo“ tým, že prítomných Myjavčanov všetkých pozná a členov SP nie.

Denník SME dnes informoval, že Ministerstvo vnútra pod vedením Roberta Kaliňáka zo Smeru zrušilo verejnú zbierku, ktorú schválilo v júni tohto roku. Jedná sa o zbierku na sochu panovníka Rastislava a na rekonštrukciu rodného domu Jozefa Tisa. Svoje konanie odôvodnilo tým, že zbierka nemá verejnoprospešný charakter a je v rozpore so zahraničnopolitickým smerovaním SR. Hoci oba body sú maximálne vágne a slúžia len na to, aby tento štát nemohol mať prívlastok demokratický, podstatné porušenie právneho štátu spočíva v tom, že tá istá inštitúcia ruší niečo, čo predtým povolila.

Nie je vylúčené, že toto konanie bolo koordinované s nepovoleným odpočúvaním predstaviteľov Spoločnosti pre zachovanie tradícií, keďže organizácia plánovala v prvej polovici októbra urobiť šnúru aktivít zameranú na propagáciu zbierky a verejne známe to zatiaľ nebolo. Autori zbierky sa budú brániť právnou cestou. Zatiaľ ale nie je vhodné posielať financie na zriadený účet. O ďalšom vývoji vás budeme informovať.

Diskusia k článku

Už tento piatok – 11. júla – sa v Trenčíne uskutoční plánovaný pochod proti obmedzovaniu slobody zhromažďovania, obmedzovaniu slobody slova a vedeckého bádania. Pochod má jasné zameranie – chce poukázať na nedostatok slobody prejavu v súčasnej spoločnosti.

Čo by však nemalo byť štandardom, je, ako zareagovali masmédiá, polícia a predstavitelia mesta, keď sa pochod len trochu spropagoval. Hráči – ovce systému – doslova potvrdili, že na Slovensku je to so slobodou prejavu ozaj tragické.

Je nádherné sledovať, s akou úbohou, priehľadnou a povrchnou demagógiou prichádzajú ohýbači faktov, keď majú obhajovať niečo, čo je inak v rozpore s ich všeobecne hlásanými hlavnými princípmi myslenia. Nachytať pseudodemokrata na hruškách vôbec nie je zložité. Stačí sa pozrieť ako sa postaví k takej dileme ako je napr. legitimita trestnosti popierania holokaustu.

Ľuba Lesná – známa autorka – ktorá kedysi pracovala ako moderátorka v STV, dnes píše pre The Slovak Spectator, ale aj pre také „mediálne eso“, akým sú rozhodne vraj slovensko-židovské noviny Delet. Novinám Delet nechýbajú štedrí finanční darcovia ani disproporčná podpora zo strany kníhkupectiev. Jediné, čo novinám Delet chýba, je možno tak písmeno E na konci názvu.

Predseda francúzskeho Národného frontu Jean-Marie Le Pen opäť prekročil úzku hranicu „slobody“ prípustnú v dnešnej „liberálnej demokracii“. Dovolil si vyjadriť svoju neistotu o tom, že dejiny druhej svetovej vojny boli presne také, ako ich Sovieti či Spojenci opísali v rámci vojnovej propagandy. Vyhlásil, že plynové komory boli len „detailom druhej svetovej vojny“. Veď aj ak by sme verili oficiálnym štatistikám, zahynula v nich len menšina obetí druhej svetovej vojny a jej omnoho dôležitejšími dôsledkami boli spustošenie celej a skomunizovanie veľkej časti Európy. A taktiež akceptácia rôznych dogiem v témach rasy a histórie.

Ako malý chlapec som si žil bezstarostným životom v komunistickom Československu. O tom, čo sa dialo v pozadí tohoto diktátorského režimu, som veľa nevedel. To, že dlhé vlasy boli v tej dobe niečím rebelským, som mal možnosť spoznávať v škole aj ja od súdružiek učiteliek. Ale stále som nevedel prísť na to, prečo sú moje dlhé vlasy nebezpečné pre systém. Človek s týmto výzorom bol hneď označený za fašistu, pretože sa nechcel zaradiť do spoločnosti s červenou šatkou okolo krku.