„Krivdy sa často dopúšťa tiež ten, kto niečo nerobí, nie len ten, kto niečo robí.“
Marcus Aurelius

Účastníci osláv 160. výročia vzniku prvej Slovenskej národnej rady mohli byť 19. septembra v Myjave opäť svedkom toho, ako sa polícia mení na nástroj politickej moci, pričom porušuje aj vlastné zákony. Tohtoročné oslavy sa konali pod záštitou vlády, pripomenúť si ich však prišla aj Slovenská pospolitosť.

Nechýbala štandardná šikana – povinná legitimácia skupiny okolo SP – major K. ju ešte zdôvodňoval „vynaliezavo“ tým, že prítomných Myjavčanov všetkých pozná a členov SP nie.

Okrem toho sa polícia znížila aj k iným absurditám. Všemožne chcela zabrániť tomu, aby sa na tomto verejnom podujatí objavila vlajka Slovenskej pospolitosti. Poverený policajný major si tak vymýšľal, že vlajka na žrdi je potenciálna zbraň a preto nemôže byť prítomná. Takéto opatrenia majú niekedy opodstatnenie, najmä na stretnutiach chuligánov dvoch rôznych táborov alebo na koncertoch, kde je prílišná hustota ľudí a žrď transparentu by ozaj mohla ublížiť.

Na danom type zhromaždenia takéto opatrenia nie sú potrebné a vyzneli absurdne v kontraste s tým, keď účastníci iných spolkov, napr. vládna SNS mohla mať vlajky na žrdiach. Pritom Slovenská pospolitosť je známa aj tým, že na jej podujatiach nikdy účastník akcie nepôsobil agresívne. Asertívne oponovanie členov SP opreté o platnú legislatívu zasahujúci major bez argumentácie odbíjal slovami: „To je len váš názor.“

Ako uvádza správa SP z podujatia:

„Zatiaľ čo vlajky na drevených žrdiach v rukách členov SP boli ‚nebezpečnou zbraňou‘, veľký transparent s nápisom: Slovenská pospolitosť a podnadpisom: ‚Verní sebe, svorne napred!‘ nechala polícia nepovšimnutý. No to len do chvíle, kedy slávnostný sprievod účastníkov prechádzal popri tribúne s politikmi a inými oficiálnymi hosťami, presnejšie do kým hystericky nezasiahla podpredsedníčka parlamentu a vládnej SNS Anna Belousovová. Tá po vzrušenom rozhovore s poslancom za SMER-SD Borisom Zalom vystrelila smerom k najbližším policajtom, nakričala na nich, že ‚čo to má znamenať‘ a dôrazne ich upozornila, aby zasiahli. Až dosiaľ sa myjavská polícia aspoň tvárila, že ich veliteľmi sú jednotliví riaditelia alebo minister vnútra. Teraz okamžite uposlúchli Annu Belousovovú, hoci ani ako politička vo svojej funkcii nemá právo dávať príkazy policajtom a tí nemajú dôvod ani povinnosť reagovať, pokiaľ nereagovali podľa zákona dovtedy.
Major K., ktorý si pamätá drvivú väčšinu Myjavčanov, zabudol na to s kým sa pred hodinou rozprával! (...) Zámienkou na druhý zásah, sa stala opäť kontrola totožnosti, na základe gumeného paragrafu, veľmi často zneužívaná na monitorovanie, šikanovanie, zastrašovanie a zdržovanie vláde nepohodlných osôb. Geniálny major K., pamätajúci si ‚drvivú väčšinu‘ Myjavčanov si zrazu nepamätal osoby, ktoré legitimoval ani nie pred hodinou a s ktorými viedol dlhý rozhovor. Zrazu stratil pamäť, aby mohol vyhlásiť, že je potrebné zastaviť a skontrolovať členov SP, lebo ich nepozná. (...) Aby šikanovanie neprebiehalo pred zrakom toľkých ľudí, skupinku odpratali do bočnej uličky, lebo vraj na ceste nemôže zostať, keďže by hrozila možnosť dopravnej kolízie. Zabudli dodať, že cesta bola už dávno pred akciou uzavretá… Keď mu znova dochádzali argumenty, rozhodol sa major K. ospravedlniť svoje počínanie tým, že síce transparent nie je zbraň, ale propaguje zakázanú politickú stranu (na mysli mal Slovenskú pospolitosť – národnú stranu, ktorú Najvyšší súd v roku 2006 protiprávne zakázal). Tento prázdny výrok však čoskoro opustil, keď mu bolo odporučené, aby si pozrel register občianskych združení, v ktorom figuruje aj Slovenská pospolitosť, ktorej názov sa na transparente nachádzal.
(...) Kým polícia už druhýkrát legitimovala tú istú skupinu, len pár metrov ďalej, zjavne podráždený papaláš nezniesol, že Vodca Slovenskej pospolitosti Ivan Sýkora sníma priebeh zhromaždenia, ako aj policajné šikanovanie a fyzicky zaútočil tak, že nechýbalo veľa a kamera mohla byť zničená. A čo na to polícia? Hoci bola upozornená, že došlo k trestnému činu výtržníctva a pokusu o poškodenie cudzej veci, tvárila sa, že nič nevidí a nepočuje. Časť sa ďalej venovala nepodstatnej kontrole totožnosti osôb, ktoré si už raz poznačila a ďalší sa pozerali na svojich kolegov. Žeby sa im hodilo, ak by došlo k skončeniu filmovania, k zničeniu dôkazného materiálu? Ak by neboli dôkazy o ich neprístojnom správaní? Alebo si nedovolili zasiahnuť proti osobe, ktorá má možno vysokú funkciu?
Spravodlivá kritika počínania policajtov, zvlášť majora K. je tiež namieste. To sa však stalo osudným jednému z členov SP, ktorý si dovolil otvorene kritizovať majora K, práve s poukazom na vyššie uvedené udalosti. Dovolil si povedať, že major K. nemá žiadnu česť, keď koná v rozpore so zákonom a podľa inštrukcií političky. Keď sa ho nedalo umlčať inak, rozhodol sa bezradne prešľapujúci major vyhlásiť, že sa cíti urazený a obviniť tohto mladého právnika z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť tým, že ho urazil. Kritizovať verejných činiteľov aj takýmto, zvlášť slušným spôsobom, by malo patriť k základným právam v každej krajine, ktorá si chce hovoriť demokratická. U nás je to priestupok… Dosť smiešne, ak uvážime, akými vulgárnymi nadávkami a urážkami sa častujú ľudia, bez pozornosti polície… (...) Dotyčný právnik tak skončil na polícii, aby podal vysvetlenie, k tomu, čo vysvetľoval už od začiatku a spolu s ním ‚ako svedkovia‘ aj ďalší členovia SP, aby nemohli v svojom slobodnom prejavovaní názoru pokračovať.“

O právnej stránke celého prípadu, ktorý je len jedným z mnohých príkladov zneužívania moci proti nevyhovujúcim politickým oponentom z radov skutočne národne orientovaných ľudí, si môžete prečítať v tomto trestnom oznámení, podanom v súvislosti s týmto prípadom.

Je zrejmé, že vládni predstavitelia chceli zabrániť tomu, aby vznikla dokumentácia o vykonštruovanej spojitosti medzi súčasnou vládou a Slovenskou pospolitosťou, ktorú by museli vysvetľovať svojim „rovnocenným partnerom“ v Bruseli a počas spomienok na holokaust. Smutné ale je, že namiesto jednoduchého vyjadrenia vládnych predstaviteľov „my s nimi nemáme nič spoločné a nemôžeme za ich prítomnosť“ nariaďujú vládni predstavitelia obmedzenie slobody zhromažďovania a tým páchanie trestnej činnosti priamo pred svojimi vlastnými očami. Týmto konaním vládni predstavitelia celú akciu 160. výročia vzniku Slovenskej národnej rady maximálne dehonestovali a prejavili naplno svoje farizejstvo a primitívny populizmus.

» Diskusia k článku