„Prežijeme, ak sa prestaneme báť.“
Eva Kristínová

Pedagóg Vasilij Drožžin, ktorý učí na petrohradskej univerzite ministerstva vnútra Ruskej federácie, napísal učebnicu „História nášho štátu a práva 1985 – 1991“. Kvôli širšej pluralite do nej zahrnul aj politicky nekorektné citáty niektorých autorov. Nič nezvyčajné. Je to normálny akademický prístup, bežne praktizovaný všade vo svete.

„Sionisti fyzicky odstránili Stalina,“ cituje kohosi napríklad vo svojej knihe a pokračuje: „Rozpad ZSSR a vznik Spoločenstva nezávislých štátov ľudia vnímajú ako uskutočnenie Hitlerovho sna. To, čo nedokázal nemecký fašizmus, dokázal sionizmus.“ Okrem toho Drožžin uvádza, že prezidenti Michail Gorbačov a Boris Jeľcin boli buď židovského pôvodu, alebo ich platilo „svetové sionistické hnutie“.

Samotný autor tvrdí, že v knihe nič protižidovské nie je, a pokiaľ áno, ide o citáty iných autorov.

Kvôli nátlaku novinárov v Rusku sa kniha k študentom vôbec nedostala a policajná univerzita vytvorila komisiu, ktorá má zistiť, či sa Drožžin dopustil trestného činu. Ozaj choré.

„Obrancovia“ ľudských práv „upozorňujú“, že nebyť všímavých žurnalistov, možno by sa ruskí policajti učili, že na Židov si treba dávať veľký pozor.

Ako by sa hodilo skonštatovať: trafená hus zagágala. Študent, ktorý príde do kontaktu so školskou knihou, sa snaží čo najrýchlejšie z nej obsiahnuť dostatočný balast k tomu, aby na skúške prešiel. Knihu má buď požičanú, prefotenú, alebo výnimočne kúpenú. Dopad na svetonázor budúcich policajtov sa z týchto načrtnutých „háklivých“ citácií dá predpokladať minimálny, no skôr úplne nulový. Obava z toho, že ruskí policajti by si začali dávať na Židov „veľký pozor“, je maximálne chorá. Kniha pojednáva o vysokej politike, ktorá je voči nejakému policajnému čmuchaniu takmer úplne imúnna. A keby si ale aj naozaj mali ruskí policajti na Židov lepšie posvietiť? No a? Nuž, „obrancovia ľudských práv“ asi chceli naznačiť, že by to pre Židov nemuselo dopadnúť dobre. Hranica medzi psychopatickým filosemitizmom a medzi posilnením negatívnych stereotypov voči Židom je teda veľmi krehká.

„Ruských policajtov vychováva antisemita (…) Ruských policajtov vychováva profesor antisemita.“ V takomto demagogickom znení priniesla Petra Procházková zo SME správu o spomínanej umelej „kauze“. SME opäť raz potvrdilo cynické, ale žiaľ reálne choré trendy v podobe: „neschvaľovanie židovského konania je antisemitizmus“ alebo „antisemita je človek, ktorého nemajú Židia radi“ Zároveň SME opäť ukázalo, za kým stojí aj do úmoru tej najprimitívnejšej demagógie.