Ani po dvanástich dňoch ofenzíva Izraelu v pásme Gazy, ktorá začala 27. decembra minulého roku, neustáva. 6. január médiá označili ako „najhorší deň vojny v Gaze“. Ak bude pokračovať súčasná miera úmrtí, počet obetí konfliktu môže čoskoro prekročiť 1 000. Má Izrael právo pozbaviť života stovky-tisíce Palestínčanov, aby zabezpečil svoju ochranu?

Izraelskí vojaci a pohraničníci tento týždeň odstránili tri nelegálne postavené židovské osady na palestínskom území Západného brehu Jordánu. Jedna z kolónií bola stará asi šesť mesiacov a zvyšné dve len pár dní. Niekomu by sa azda mohlo zdať, aký spravodlivý počin Izrael vykonal, že jedná v medziach práva a tvrdo, aj na úkor záujmov Židov vynucuje spravodlivosť. Ak sa však na tieto skutočnosti pozrieme bližšie, zistíme, že tomu tak samozrejme nie je.

Izraelský vicepremiér Šaul Mofaz, kandidát na budúceho premiéra, odsúdil včera svoj rodný hostiteľský iránsky národ ako „koreň všetkého zla“. V inom duchu však zneli nadpisy agentúrnych správ: „Izraelský minister: Irán je koreňom všetkého zla“. Ako bolo možné sa hlbšie v správe dočítať, doslova vyhlásil: „Iránci sú koreňom všetkého zla“. Masmédiá teda v nadpise použili hneď dve manipulácie: 1. zníženie postavenia autora výroku (uviedli minister), 2. odľahčili zmysel výroku (na personifikáciu krajiny a nie priamo národa).

Médiá nás neustále masírujú informáciami o údajnej ohavnosti iránskeho režimu, jeho militantnej zvrhlosti, podpore terorizmu a nebezpečnosti jeho jadrového programu pre ostatný svet. USA hovorí niečo o pripravenosti pomôcť svojim spojencom a o možnom riešení konfliktu ináč ako diplomatickými krokmi. Čo je pochopiteľné, židovská lobby plne podporuje, či dokonca požaduje, napadnutie Iránu. Postavenie radaru v českej obci Brdy sa tiež odôvodňuje potrebou ochrany pred Iránom, či Severnou Kóreou, pričom sa neuvádza ani zmienka, kto príde na rad potom. Rusko? Čína?

14. mája 2008 uplynulo 60 rokov od založenia štátu Izrael. Pri tejto príležitosti do židovského štátu pricestovali stovky prominentov z celého sveta, vrátane súčasných a bývalých štátnikov, podnikateľov, umelcov či vedcov. Medzi nimi napríklad aj bývalý britský premiér Tony Blair, posledný prezident Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov, český exprezident Václav Havel či zakladateľ internetového vyhľadávača Google Sergej Brinn. A samozrejme, prezident Spojených štátov amerických George W. Bush. V prejavoch v Jeruzaleme, pochopiteľne, neodznelo ani jediné kritické slovo na adresu sionizmu a Židov. Je namieste opýtať sa: čím je Izrael taký špeciálny, že si vyslúžil pozornosť významných osôb z celého sveta?

V pondelok 28. apríla bolo na severe pásma Gazy počas útoku izraelskej armády zabitých sedem Palestínčanov, vrátanie štyroch detí a starca. Matka detí bola prevezená do nemocnice, ale neskôr podľahla zraneniam. Podľa palestínskeho ministerstva zdravotníctva boli na dom v dedine Bajt Hanún vypálené rakety, zatiaľ čo rodina raňajkovala. Iný izraelský letecký útok v ten istý deň zranil ďalších štyroch ľudí na severe pásma Gazy.

Za posledné dni vyšlo najavo hneď niekoľko zaujímavých skutočností o vojne v Iraku. Najprv prišla informácia, že vojna v Iraku bude amerických daňových poplatníkov stáť približne 2 biliardy dolárov, čo je dvetisíc miliárd dolárov. Len za jediný mesiac je to 12 miliárd dolárov, spolu s vojnou v Afganistane 16 miliárd, čo je napríklad celoročný rozpočet Organizácie spojených národov. Už teraz výdavky vynaložené na vojnu v Iraku predčili tie za vojnu vo Vietname (ktorá trvala 12 rokov). Pritom sa neberú do úvahy dlhodobé náklady ako liečenie a opatera o ľudí trvalo postihnutých vojnou. Tento výpočet už vôbec nezahŕňa škody spôsobené irackým školám, nemocniciam, infraštruktúre a súkromným obydliam. A, samozrejme, nevyčísliteľné straty státisícov ľudských životov.

29. októbra 2007 egyptský prezident Husní Mubarak vyhlásil, že v jeho krajine bude obnovený mierový jadrový program. Predstavitelia Spojených štátov amerických sa už oficiálne vyjadrili, že proti tomu nemajú žiadne námietky, a dokonca takéto niečo podporujú.

Izraelský denník Jerusalem Post uverejnil článok „Sarkozy podporuje Izrael voči Iránu“, v ktorom uvádza, že po stretnutí s francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym pozitívne naladený izraelský premiér Ehud Olmert vyhlásil, že postoje Izraela a Francúzska k iránskemu jadrovému programu sú „zhodné“. Sarkozy povedal, že „vytvorenie Izraela je zázrak a pravdepodobne ide o ústrednú udalosť dvadsiateho storočia“. Ohľadom požiadaviek palestínskych utečencov, ktorí boli vyhnaní židovskými osadníkmi, či by sa nemohli vrátiť späť, Sarkozy Olmertovi povedal, že nemôžu požadovať vlastný štát a nemôžu mať nárok na „časť vašej krajiny“.

Tento týždeň irackí politici vyzvali občanov, aby sa sami vyzbrojili a zabezpečili svoju obranu. Vojenské jednotky cudzích štátov prítomné na území Iraku toho nie sú schopné. Hoci za posledné mesiace stúpol počet amerických vojakov v krajine, násilnosti sa nijak neznížili, práve naopak. V Iraku každodenne zomierajú desiatky, niekedy stovky ľudí. Niekoľkonásobne väčší počet osôb je každý deň zranených. Sú medzi nimi civilisti, žurnalisti, policajti ale aj vojaci, či už americkí, britskí, irackí, slovenskí…

Riaditeľ mimoriadnych programov Detského fondu OSN (UNICEF) Dan Toole v Ženeve hovoril o humanitárnej, sociálnej a bezpečnostnej situácii irackých detí. Celkovo sa ich podmienky postupne zhoršujú od zvrhnutia Saddámovho režimu. Ako povedal Toole: „Deti sa majú oveľa horšie ako pred rokom a rozhodne horšie ako pred tromi rokmi.“

Vo Veľkej Británii nedávno padol návrh na bojkotovanie izraelských univerzít na protest proti tomu, ako židovský štát zachádza s Palestínčanmi. Podporila ho už veľká časť akademickej obce a aj najväčšie odborové hnutie vysokoškolských pedagógov.

Hoci už prebehli viac ako 4 roky, odkedy americký prezident George Bush ohľadom Iraku vyhlásil „Mission accomplished“, situácia v krajine je stále zlá a americkým vojskám sa ju vôbec nedarí zvládať. Generál Raymond Odierno pred pár dňami otvorene priznal, že snahy armády USA potlačiť násilie v Iraku nie sú úspešné.

Organizácia na ochranu ľudských práv Amnesty International vydala výročnú správu o stave ľudských práv na svete za rok 2006, ktorá pokrýva aj činy Izraela a poskytuje informácie, ktoré nie sú západným politikom veľmi po vôli.

Podľa správy SITA z 18. 5. vysoký predstaviteľ Iránu Alí Laridžání označil chýry o „vymazaní Izraela z mapy“ – vyhlásenie, ktorého sa vraj mal dopustiť prezident Ahmadínedžád a bolo masmédiami neustále podsúvané takmer pri každej zmienke tohto politika, za výmysel západných médií. Ahmadínedžád podľa neho nič také nespomínal a mal na mysli len škodlivý vplyv sionistov. Na rozdiel od Izraelu, samostatný palestínsky štát sa dodnes nerealizoval a jeho právo na existenciu odmieta uznať aj Izrael, hoci takéto riešenie žiadalo v roku 1947 Valné zhromaždenie OSN.

Zároveň podľa prieskumu verejnej mienky viac ako 70 % obyvateľov „mierumilovného“ Izraela je za to, aby USA zaútočilo na Irán. Pred agresiou proti Iraku bolo zvrhnutie režimu Saddáma Husajna taktiež označované za záujem Izraela. Deviati z desiatich Izraelčanov si myslia, že spolupráca s USA je pre Izrael bytostne dôležitá.

Saddám spečatil svoj osud s neokonzervatívcami Bushovej vlády, keď 24. septembra 2000 rozhodol, že Irak nebude ďalej prijímať za svoju ropu dolár, ale bude prijímať euro. Vzhľadom k tomu, že v tom čase euro bolo vo svojom najnižšom bode k doláru, (približne 82 centov), mnohí analytici boli prekvapení, že iracká vláda bola ochotná sa vzdať približne 270 miliónov dolárov ročne z príjmu prameniaceho z ropy, čo bol však politický krok proti Washingtonu. Avšak „ropa za euro“ bol aj symbolický spôsob protestu proti americkej podpore sankcií Organizácie spojených národov proti Iraku.

Po dlhotrvajúcej fraške včera odsúdil súd irackého exprezidenta Saddáma Husajna v metropole Bagdad na smrť obesením za zločiny proti ľudskosti. Ten po vynesení verdiktu zvolal: „Alah je veľký. Boh ochraňuj národ!“ Vysoký tribunál rovnako na trest smrti obesením odsúdil aj bývalého predsedu Revolučného súdu Awadom Hamída al-Banderom a Husajnovho nevlastného brata a bývalého šéfa tajnej služby barzána Ibrahíma at-Tikríta.

Pakistanský prezident Pervez Musharraf pred nedávnom vydal svoje memoáre: „In the Line of Fire“, v ktorých spomenul aj celkom pikantné informácie o USA. USA pohrozilo Pakistanu po 11. septembri 2001, že keď sa nepripoja do ich „boja proti terorizmu“, tak ich USA zbombarduje späť do doby kamennej. K tomu dostal Pakistan niekoľko miliónov dolárov, aby vydal dokopy 369 podozrivých. Ešte k tomu žiadali USA plnú moc na používanie strategicky dôležitých bodov ako sú letiská a prístavy. V trestnom práve sa označujú takéto požiadavky, ktoré sú vynútené pod hrozbou násilia, vydieranie. V politike ale tomu hovoríme demokracia.

Odškodnenia ani po vyše 60tich rokoch stále neprestávajú! Nemecká spolková republika už 6. júla uzavrela s Izraelom „zmluvu“, ktorá obsahuje financovanie a doručenie dvoch ponoriek, schopných vyzbrojiť sa atómovými zbraňami, čo pre Izrael (na rozdiel od Iránu), ako jednu z krajín s najväčším atómovým arzenálom, problém určite nebude. Ponorky postaví Kielerská HDW. Ministerstvo hospodárstva tieto údaje 24. 8. 2006 potvrdilo. Hodnota vojenského darčeku pre agresívny židovský štát sa pohybuje vo výške okolo 333 miliónov Euro, ktoré sa získajú od daňových poplatníkov a „vôbec neprekáža“, že budú na iných miestach v Spolkovej republike chýbať.

Izraelská agresia voči štátu Libanon trvala vyše mesiaca. Izrael ju vyhlasoval za sebaobranu, podobne sa vyjadrili aj Spojené štáty americké a ďalšie západné krajiny. Zhrnutie dôsledkov vojny, materiálnych škôd a vojenských, najmä však civilných obetí ale svedčia o niečom úplne inom.

Jeruzalem 16. augusta – Väčšina Izraelčanov žiada rezignáciu ministra obrany Amira Pereca a vytvorenie komisie, ktorá by vyšetrila postup Izraela v konflikte s hnutím Hizballáh. Ukázali to dnes zverejnené výsledky prieskumov.

Vedeli ste, že vlastná dcéra súčasného premiéra Izraela pripojila svoj hlas k protiizraelským silám vo svete a zúčastnila sa demonštrácie pred domom vrchného armádneho šéfa Dana Halutzeho, kde ho nazvala vrahom?

BEJRÚT 12. júla (SITA) – Bojovníci libanonského šiitského hnutia Hizballáh vnikli na územie Izraelu a uniesli dvoch vojakov armády židovského štátu. – Takto znie oficiálny dôvod, prečo Izrael mohutnou vojenskou operáciou napadol Libanon. Nedávno zvolený premiér Izraela Ehud Olmert uviedol, že Izrael nebude vyjednávať s militantným hnutím Hizballáh o prepustení dvoch vojakov, pričom označil únos zo strany Hizballáhu za vyhlásenie vojny, a tiež nezabudol obviniť za tento únos aj libanonskú vládu. Únos dvoch vojakov zo strany militantnej strany Hizballáh je trochu absurdný na začatie vojenskej agresie, ale pre humánny a demokratický Izrael asi nie.

Reprezentant židovskej komunity v iránskom parlamente, Maurice Motamed, povedal, že iránski židia, spolu s ostatnými iránskymi krajanmi, chvália mierumilovný prístup krajiny k jadrovým technológiám.

Po údajnom útoku z Libanonu na izraelské hranice vyslal Izrael niekoľko bombardérov, aby bombardovali dve oblasti v Libanone: jednu, ktorá sa nachádza blízko sýrskych hraníc a druhá 19 kilometrov južne od hlavného mesta Bejrút. Ako cieľ im poslúžili údajné veliteľské stanovištia „islamských teroristov“.

Proti teórii, že Libanon udrel ako prvý, hovorí aj skutočnosť, že Libanon sa okamžite obrátil na OSN. Avšak predtým, ako mohlo OSN reagovať, došlo k hraničným prestrelkám. Izraelský premiér Ehud Olmert k týmto udalostiam uviedol, že to je varovaním: každý, kto bude plánovať útok na severnú hranicu, bude bolestne potrestaný. Oblasť, ktorú Olmert označil ako „severnú hranicu“, však v skutočnosti patrí Sýrii, ale je momentálne okupovaná Izraelom s odobrením OSN.

Pozri aj:
Washington Post – May 29, 2006 – A19

Pre návštevníkov už viac ako 100 rokov starej synagógy v izraelskom meste Petah Tikwa boli hákové kríže na ich božom chráme šokom. Na steny a dvere, na modlitebné knižky a dokonca na samotné zvitky Tóry bol nastriekaný nacistický symbol. Aj slovo „Hitler“, meno nemeckej kapely „Rammstein“ a satanistické symboly našli židia na svojom božom chráme.

Redakcia Beo.sk svojim čitateľom exkluzívne prináša preklad listu iránskeho prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda adresovaný prezidentovi USA Georgovi Bushovi. Znenie listu, vzhľadom na jeho obsahovú nekorektnosť z neho robí ťažko zohnateľný materiál. Jedná sa o významný medzinárodný akt, keďže ide o prvý list medzi predstaviteľmi Iránu a USA od roku 1979. Kancelária prezidenta USA sa najprv tvárila, že list ani neprišiel a vyjadrila sa až po tom, ako sa iránsky prezident zháňal v médiách po promptnej reakcii.